Je schopný aj neschopný, sympatický aj nesympatický. Je prosto minister – hlavná postava akčného trileru.
Čo je toto za krajina? pýta sa francúzsky minister dopravy, keď mu oznámia, že pred budovou opery je zase akási manifestácia. Práve vtedy, keď sa tam chystal a po hudobnom večere plánoval osláviť manželkine narodeniny. Ale správna otázka by mala znieť: Čo je to za človeka? Čo je to za muža, za manžela, keď stretnutie v opere malo byť jediným dňom v roku, ktorý strávi s manželkou a ešte ho aj jeho podriadení musia upozorniť, že ten deň je pre ňu slávnostný.
Predtým, ako francúzsky režisér Pierre Schoeller nakrútil film Minister, šiel za ministrom kultúry, aby videl, ako výkon štátnej funkcie v skratke vyzerá. Ten mu povedal, že v robote musí kontrolovať každé slovo, čo povie, hoci je vraj v skutočnosti skôr figliar. „Nemôžem byť tým, kým som, v službe štátu som dvadsaťštyri hodín denne.“
U ministra kultúry tiež zažil – hoci nepredpokladal – bláznivé pracovné tempo, a preto aj svoj film v takom nakrútil. Minister je takmer až akčný triler z nablýskaného sveta, s postavami, ktoré pripomínajú mafiánske historky. Niežeby boli priamo z podsvetia, no rozhodne žijú, pracujú, fungujú v gangoch a nevedia presne, a takmer nikdy nie načas, kedy a kam sa aký nepriateľ infiltroval.
Berie to tak vážne
Pierre Schoeller mal s Ministrom premiéru vlani v Cannes a vtedy mu vraj americkí distribútori povedali, že filmu sa za hranicami dariť nebude, pretože je príliš francúzsky. Bol to zaujímavý odhad, tento minister dopravy sa nezdá francúzsky nijako špeciálne. Nemá známy predobraz, nie je načrtnutý ani ako mediálny obraz, nie je vľavo, nie je vpravo, nevyzerá ako tajtrlík alebo pomýlený lumen. Prosto len berie svoju štátnu funkciu veľmi vážne, žije a myslí v politických prejavoch, má moc, má zodpovednosť. Nie je sympatický a nie je nesympatický, je schopný aj neschopný.
V takýchto širokých hraniciach ho po celý čas úspešne drží Olivier Gourmet, u nás známy napríklad z dvojdielnej gangsterky Verejný nepriateľ, kde mal hlavnú úlohu Vincent Cassel a on hral komisára Broussarda.
Na festivale v Cannes Shoeller hovoril to, čo sa v takýchto prípadoch zvykne – že svoj film nezamýšľal ako metaforu politického života (zrejme pre prípad, že by sa mu nevydarila, ale nemusí sa báť, celkom sa mu vydarila). Vraj aj western je v prvom rade westernom, až v druhom pláne sa ukáže, že má aj nejaký politický presah.
Nemusí to byť cynik
Ťažkosti tohto hrdinu sa odvíjajú od plánovanej privatizácie železničných staníc, čo je zatiaľ vo Francúzsku téma do budúcna. Vo filme však poslúžila ako problém a viacrozmerný konflikt, minister dopravy pri ňom cíti tlak krízy, tlak požiadaviek Európskej únie a popri tom aj tlak svojich ambícií, komplikovaných etickými predstavami. A keď sa zdá, že tempo rozprávania upadá v sieti straníckych dialógov a strategických hier, udeje sa čosi, čo nečakane vystihne ministrovu zodpovednosť, pracovnú aj osobnú.
Z filmu vyplýva, že politika je vec dvoch strán – voličov a tých volených, – ktoré žijú v totálnom vzájomnom neporozumení a odcudzení. Ale aj medzi tými volenými je niekoľko skupín. Jedni sa politike oddajú tak, že pracujú v ústraní, ako napríklad ministrov tajomník Gilles (Michel Blanc, známy z komédií typu Príď ku mne, bývam u kamarátky, za to dostal Césara). Tých možno považovať za strelených. A potom sú takí, čo ten tlak a hrôzu zvládajú verejne. Nemusia to byť nevyhnutne cynici, môžu mať len talent na kompromis a životný inštinkt ako zver.
Francúzsky minister dopravy nemá pri tom veľmi čas riešiť, aký to má vplyv na jeho schopnosti cítiť, a čo sa s jeho citmi stane, je aj sprievodné tajomstvo tohto filmu.
Minister
L´Exercice de l´Etat
Francúzsko-Belgicko, 112 minút
Scenár a réžia: Pierre Schöller.
Kamera: Julien Hirsch. Strih: Laurence Briaud. Hudba: Philippe Schöller.
Hrajú: Olivier Gourmet, Michel Blanc, Zabou Breitman, Laurent Stocker, Didier Bezace, Sylvain Deblé , Arly Jover, François Chattot, François Vincentelli, Scali Delpeyrat
Premiéra v SR: 27. septembra
