SME
Piatok, 27. máj, 2022 | Meniny má Iveta

Tomáš Gabzdil Libertíny: S dizajnom mi pomáhajú včely

Dizajnér TOMÁŠ GABZDIL LIBERTÍNY spája dizajn s umením a hľadá v ňom to súčasné aj renesančné a vznešené.

Tomáš Gabzdil Libertíny (1979) - Narodil sa v Rožňave. Študoval priemyselný dizajn na Technickej univerzite v Košiciach. V roku 2001 získal štipendium Georgea Sorosa na University of Washington v Seattli, kde sa venoval maľbe a soche. Neskôr vyštudoval maTomáš Gabzdil Libertíny (1979) - Narodil sa v Rožňave. Študoval priemyselný dizajn na Technickej univerzite v Košiciach. V roku 2001 získal štipendium Georgea Sorosa na University of Washington v Seattli, kde sa venoval maľbe a soche. Neskôr vyštudoval ma (Zdroj: Peter Žákovič)

Vázy vytvorené z včelích plástov mu priniesli svetový ohlas. Nie každý totiž dokáže vymyslieť spôsob, aby na tvorbe dizajnu spolupracovali aj včely.

Máte vzťah k umeniu z rodiny?

Pochádzam z takpovediac pragmatickej rodiny. Moja mama je exaktný vedecký historik, otec architekt, ale jeho sestra bola maliarka, takže určite sú tam nejaké vplyvy. Kreslenie a maľovanie som mal ako hobby, chodil som na výtvarnú asi od desiatich. Nikdy ma nebrali ako nejaký extra talent, vedel som kresliť a postupne som si hľadal vlastnú cestu. Niekedy sú to dlhé roky poctivej práce. Talent je do veľkej miery o tom, že si to odrobíte.

SkryťVypnúť reklamu

V holandskom Rotterdame pracujete v úspešnom dizajnérskom ateliéri. Vďaka čomu ste sa presadili? Koľko šťastia ste nato potrebovali?

Otázka šťastia je na mieste. V jednej knihe som čítal, ako sa pýtali majstra, či verí v šťastie. Zasmial sa a povedal: ako inak by som si vysvetlil úspech ľudí, ktorých nemám rád? Takže šťastie je potrebné, ale je veľmi relatívne. Výhodou školy, ktorú som v Eindhovene navštevoval, bolo to, že mala veľmi dobré renomé. Ak ste niečo zaujímavé spravili, dostalo sa vám odozvy. Tá je veľmi dôležitá pre rast človeka po psychologickej stránke, lebo vám dodá sebaistotu, odvahu, naznačí vám, že ste na správnej ceste. Keď vás okolie stále týra nezáujmom, tak vás to po istom čase prestane baviť. A pritom, všade naokolo môže byť kopec talentovaných ľudí, len ich talent nebol nikdy podchytený. Môže tu byť veľa mozartov či einsteinov, lenže robia niečo iné. A v okolnostiach, v ktorých žili, nerobili to, na čo majú talent. Mne škola pomohla hlavne v tom, že som po jej skončení mohol vystavovať veci, ktorých sa potom chytili zahraničné médiá a dostal som ponuky robiť ďalšie veci, ktoré ma posúvali ďalej.

SkryťVypnúť reklamu

05.jpgV jeho ateliéri v Rotterdame to vyzerá skôr ako vo fabrickej hale. Niektoré objekty však majú úctyhodné rozmery a treba pri nich veľa silných pomocníkov. FOTO: archív T. G. L.

Ako komunikujete s klientmi?

Mojimi klientmi sú väčšinou ľudia, ktorých moje veci zaujali, napríklad niekde na výstave. Chcú o nich vedieť čo najviac a dlho sa spolu len zoznamujeme cez dielo. Chcú byť súčasťou sveta umelca, nie anonymnými kupcami. V istom momente dôjde na otázku, či si dielo chcú kúpiť a koľko stojí. A je to tak nielen v prípade galérií, ale aj u konkrétnych zadávateľov alebo privátneho zberateľa. V tomto zmysle je medzi priemyselnou a umeleckou zákazkou minimálny rozdiel. Momentálne pracujeme na veciach, ktoré pôjdu do Ameriky pre jedno múzeum. Šéfa múzea zaujali pred rokom moje diela na výstave v Benátkach. Chce stálu inštaláciu a my chceme ponúknuť niečo z nášho „včelieho“ konceptu

SkryťVypnúť reklamu

Ktoré diela vás posunuli ďalej?

Ešte kým som začal s voskom, robil som s papierom. Diela, ktoré som vytvoril, mali vždy niečo do činenia s procesom, materiálom a manifestoval som to formou každodenných objektov - váz. Neskôr prišli voskové vázy.

Projektom voskových váz ste sa stali známym vo svete. Kam ho radíte v rámci vlastnej stupnice od umenia k dizajnu?

Pre mňa bol môj projekt s včelami istým symbolom renesančného návratu. Dokonca prelomom.

Akým prelomom?

Najprv som začal vyrábať vázy odliate z včelieho vosku. Ako sochár som vosk zohrial, odlial do formy, stuhlo to a bola váza. Tento proces ma však nenapĺňal. Pokúsil som sa doň včely zapojiť aktívne. V tom prípade už nešlo o to, že tvorím ja, ale o pochopenie procesu, materiálu, včelieho fenoménu ako takého. Postupne som nastavil okolnosti tak, aby proces samovoľne pokračoval bezo mňa, a ja som len kedy-tedy zasiahol. Je to niečo takpovediac zenové. Ako umelec sa vzdialim a nechám to tao plynúť.

SkryťVypnúť reklamu

Prečo vás chytil práve vosk?

Hľadal som iný materiál než kov, nehrdzavejúcu oceľ a plast, čo sú momentálne najrozšírenejšie materiály a sú iba dôkazom zabrzdeného myšlienkového procesu. Vosk mi naznačil, že sa treba len inak správať, a materiál je stále vhodný.

03.jpg
Táto váza, ktorú „vyrobili včely“, je vystavená v Múzeu moderného umenia (MoMA) v New Yorku. Včelám sa do úľa vloží drôtená konštrukcia a včely na nej urobia plást. FOTO: archív T. G. L.

Mali ste konkrétnu inšpiráciu? Nebodaj nejakú voskovú sviečku?

Áno, presne tak. Robil som voskové sviečky, a zaujalo ma, že keď ich zapálite v bezvetrí, tak vyhoria a zostane len čierna bodka. Vtedy som si uvedomil, že to je produkt, ktorý existuje, ale potom v istom momente z neho nič nezostane a to ma fascinovalo. Táto efemérnosť materiálu bola témou mojej magisterskej práce. Vázy boli relevantným nosičom tohto konceptu. Vosk pochádza od včiel, včely lietajú na kvety, ktoré sú potrebné na to, aby včely mohli vyrábať voskové plásty. Uzavretý kruh.

SkryťVypnúť reklamu

Ako ste dosiahli, že včely vyrobili voskový plást podľa vašej predstavy? Neodmietali vaše formy?

Na začiatku celého procesu bola veľká nevedomosť. Keď som písal svoju prácu, skúšal som pracovať so včelami tak, že som sám vyrobil vázu z vosku a dal som ju včelám dorobiť. V rámci pokusov som prišiel na to, že existujúce vázy môžeme dať úplne nabok, lebo včely ich dokážu vyrobiť na drôtenej konštrukcii v tvare vázy celkom samy. To bola čistá myšlienka. Včely reagovali veľmi dobre na stiesnené priestory a vedeli si definovať plásty na základe tvaru, ktorý v priestore už existoval. Mohli sme ho potom rozpoznať, kým pre ne to bola bezpredmetná informácia. Tam nastal ten moment manipulácie.

Verili ste, že sa to podarí?

Bol som dosť vystresovaný, pretože na začiatku som o včelách nevedel nič. Pred včelármi som musel odkryť karty, povedať im, čo chcem a vypočuť si, ako sa to nedá. Chvíľu trvalo, kým som našiel včelára, ktorý bol ochotný so mnou experimentovať. Mnohí sa ozývali, že je to týranie včiel.

SkryťVypnúť reklamu

04.jpg
Na diele Neznesiteľná ľahkosť na výstave dizajnu Miami/Basel v uzavretom priehľadnom kvádri pracovalo 40 000 včiel. FOTO: archív T. G. L.

A je?

Nie je. Ale stačila menšia zmena, a už boli mimo svojej komfortnej zóny. Veľa záležalo od samotného včelára. Včely sú však našťastie také, že ak sa im niečo nepáči, tak to robiť nebudú. Uväzniť ich nemôžete ani v strese nefungujú. Musia byť v pohode, keď vyrábajú plásty pre kráľovnú, ktorá chce klásť vajíčka.

Aká bola odozva na prvú vázu?

Každý bol prekvapený, že niečo také sa dá urobiť, veľa sa o tom rozprávalo v škole, ale myslím si, že uznanie prišlo až potom, ako som gro svojich vecí vystavil. Vtedy sa o tom začalo písať aj v NY Times. V rámci dizajnu to bol celkom nový koncept. Najprv som bol rozhodnutý s tým rýchlo skončiť, chcel som pôvodne spraviť jednu vázu a koniec. Ale po pár mesiacoch som sa k projektu vrátil. Ja s tým končím každý rok.

SkryťVypnúť reklamu

Aké nové materiály vás ešte lákajú?

Paradoxne som sa začal zaujímať už aj o oceľ, lepšie povedané o proces roztavovania a prechod z jej tekutého do tuhého skupenstva. Chcel by som skúsiť aj niečo s keramikou. A ešte s motorovým olejom. Viac povedať nemôžem, sú to ešte iba nápady v hlave.

Ako vznikajú diela alebo produkty vo vašej hlave?

Veľa vecí vzniká pochybovaním. Ale v určitom momente dochádza k istej katarzii - človek si prejde tým, že nič nevie, a zrazu sa to zlomí, pocíti istotu a prechádza do procesu vyrábania konkrétnej veci či diela. Vždy sa však zamýšľam nad tým, aký je ten správny kontext. A toto uvažovanie niekedy preváži misku váh a ukáže sa, či ide o produkt priemyselného, či produktového dizajnu, alebo už o umenie. Vždy mi išlo o zamýšľanie sa nad materiálom, procesom, objektom. Ak má ten objekt funkciu, tak by sa mala dať využiť. Čiže ak sa robí stolička, tak taká, aby sa na nej dalo sedieť. To je aj prípad stola, ktorý som vystavoval nedávno v Bratislave na Dizajnvíkende.

SkryťVypnúť reklamu

Na prvý pohľad ide o úplne drevený stôl s jednoduchými, čistými líniami. Až videoinštalácia prezrádza, že dosku stola tvoria tisíce papierových hárkov.

Je aj nie je to stôl. Ide o platformu - dosku, v ktorej je naukladaný papier a prináša vám hmatový zážitok. Zároveň som chcel skombinovať príbuzné materiály drevo s papierom. A napokon túto platformu povýšiť, a tak som jej dal štyri piliere. Tak dostala formu stola. Je to niečo podobné, s čím pracoval Donald Judd, známy americký sochár. On vytváral objekty, ktoré vyzerali ako stoličky, stôl či poličky, ale nikdy mu primárne nešlo o tieto predmety. Ak ste chceli, mohli ste ich použiť, a ľudia to aj robia, ale je to predovšetkým umenie od Donalda Judda.

06.jpg
Na prvý pohľad obyčajný drevený stôl. Je však vyrobený z tisícov papierových hárkov. Papier bol materiál, s ktorým TGL začínal, známe sú jeho papierové vázy. FOTO: archív T. G. L.

SkryťVypnúť reklamu

Rozdiely medzi umením a dizajnom sa teda teoreticky dajú zotrieť. V praxi sa však veci môžu o dokonalosť iba snažiť. Ako rozoznať tie naozaj dobré?

Grafický dizajnér Paul Rand hovorí o dvadsiatich princípoch jazyka umenia: rytmus, množstvo, kontrast, kompozícia, hierarchia a tak ďalej. A všimnite si - či už je to logo, hudba, predmet, obraz alebo auto, vo všetkom nájdete tieto princípy. Ani jedna z týchto častí nemôže byť podcenená. Preto sa mi veľmi páči renesančné chápanie umelca, ktorý je astronómom, matematikom, fyzikom, doktorom, rezbárom, sochárom, maliarom, staviteľom v jednej osobe a vytvára veci na základe poznania, rešpektu.

Ako sa formoval váš pohľad na umenie?

Bol som dosť kritický k tomu, čo som študoval. Dva roky som bol v Košiciach na fakulte umení. Tam to bolo fajn, ale som človek hladný po príležitostiach a zistil som, že chcem stráviť ďalšie štyri roky niekde inde. Škola bola dobrá, len ja som to vnímal tak, že v rámci ambícií, ktoré som mal, mi dala už všetko, čo som potreboval. Dala mi výborný technický základ. Prihlásil som sa na Sorosove štipendium do Ameriky a zároveň som šiel aj na prijímačky na VŠVU do Bratislavy. Nakoniec sa vydarili obe veci, takže som na VŠVU požiadal o odklad. V Amerike som bol rok, študoval som sochu a maľbu. Tam som to po prvýkrát okúsil, aj som sa do toho zamiloval.

SkryťVypnúť reklamu

01.jpg
Za toto sadrové vajce získal cenu Dizajnér budúcnosti na najprestížnejšom komerčnom veľtrhu s umením v švajčiarskom Bazileji. FOTO: archív T. G. L.

Ako vyzeral váš návrat domov?

Bol som na Washingtonskej univerzite v Seattli, ale v rámci programu VŠVU som sa ešte dostal do Pittsburgu, kde som bol ďalší polrok. Okrem ateliéru Františka Buriana som na VŠVU pokračoval v ateliéri Ivana Csudaia spolu s Erikom Schillem či Dávidom Baffim. Potom prišiel moment, keď som sa musel rozhodnúť, ktorý konkrétny odbor chcem študovať, a tak som sa rozhodol pre produktový dizajn. Nevedel som sa spoľahnúť na maľbu ako na svoj chlieb.

Čím sa líši produktový dizajn od priemyselného?

Produktový dizajn viac rieši otázku, prečo robiť dizajn, než samotnú funkčnosť produktov. Je o vytváraní objektov, ktoré sú viac obrazom, novou situáciou - niekedy filozofickou, inokedy estetickou, alebo ich kombináciou.

SkryťVypnúť reklamu

Čo si myslíte o vývoji dizajnu na Slovensku?

Na Slovensku je veľa dobrých dizajnérov, ale spoločnosť akoby ešte nedorástla na to, aby mala na nich požiadavky. Keď spoločnosť nie je pripravená stavať sa k okoliu kultúrne, tak má dizajnér limitované možnosti. Akcia Dizajnvíkend, na ktorej som sa nedávno v Bratislave zúčastnil, je jedna z možností, ako dostať myšlienky o dizajne v kontexte umenia medzi ľudí.

02.jpg
O tvorbu TGL sa zaujíma mnoho známych ľudí. V Bazileji s ním diskutoval Brad Pitt, v Londýne na olympiáde manželka princa Charlesa Camilla, v svojej zbierke ju má údajne aj miliardár Roman Abramovič. FOTO: archív T. G. L.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách
  2. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete?
  3. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov?
  4. Slovenských tridsiatnikov láka zakladanie fondov
  5. Bratislavský realitný trh oživí GALVANIA rezidencie
  6. Kúpele sú liečivý celok, Thermia jeho kráľovná!
  7. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu
  8. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných
  1. Darček na Deň detí? Repasovaný telefón môže byť skvelou voľbou
  2. Zdravé zateplenie za jeden deň: čo neviete o fúkanej izolácii
  3. Wüstenrot minulý rok úspešne naštartoval nový obchodný model
  4. Dve zľavy na jedného: Toto predĺženie v PLANEO je vaša šanca!
  5. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete?
  6. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách
  7. Pozor na úrazy na trampolíne, najčastejšie sú poranenia končatín
  8. Prvé slovenské diela vo forme NFT sprístupňuje 365.bank
  1. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných 13 747
  2. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu 6 122
  3. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov? 5 408
  4. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 3 516
  5. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete? 3 222
  6. Ako umocniť svoju lásku k Chorvátsku? Vlastným apartmánom! 1 999
  7. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 1 441
  8. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie 1 301
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Generálny riaditeľ verejnoprávneho RTVS Jaroslav Rezník

Počas piatich Rezníkových rokov RTVS bojovala aj o dôveru diváka


Teraz
Austin Butler vo filme Baza Luhrmanna Elvis.

Po tomto filme bude zase Elvis Presley cool.


3 h
Božidara Turzonovová oslávi v sobotu 28. mája 80 rokov.

Obľúbená herečka slávi okrúhle jubileum.


5 h
Dokumentárny cyklus o nezávislých kultúrnych centrách na Slovensku Ostrovy štartuje 30. mája na RTVS.

Divadlo Pôtoň z Bátoviec otvára sériu dokumentov Ostrovy.


24 h

Blogy SME

  1. Eva Gallova: Puškina ženy milovali
  2. Boris Cíferský: Láska hory prenáša - Keď sa stratí ženích
  3. Lórant Kulík: Výstava fotografií: Dokumentuje momenty zo života, ktoré vidí keď stlačí spúšť fotoaparátu
  4. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  5. Martin Šuraba: Všetko o mojom otcovi
  6. Samuel Ivančák: Stretnúť sa s Mariánom Vargom je ako z Borgesovej poviedky (rozhovor)
  7. Milan Buno: 7 knižných tipov: Tajná vojna, únos v Londýne, atentát ruskej mafie...
  8. Miroslava Moncmanová: "Ruský izrazec", alebo, keď na kachličkách trónil Lenin
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III) 9 289
  2. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 5 192
  3. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách 4 755
  4. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa 4 087
  5. Ján Valchár: Bitka pri Cušime, Admirál Kuznecov alebo dve frašky ruskej flotily 3 251
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 2 909
  7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Kam až zájdu návrhy na obmedzovanie prístupu k interrupciám? 2 899
  8. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 2 861
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  2. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  3. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  4. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
  5. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
  6. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  7. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
  8. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
SkryťZatvoriť reklamu