Nový držiteľ literárnej Nobelovky je uznávaným spisovateľom, no kritizujú ho za jeho postoje.
Bol nesmierne šťastný, ale aj vystrašený, vravel tajomník švédskej Kráľovskej akadémie vied po prvom telefonáte s novým držiteľom Nobelovej ceny za literatúru.
Vcelku výstižné. Mo Jen má totiž povesť kontroverzného autora medzi čínskymi disidentmi aj u zástancov vládneho režimu.
Zvíťazila politika?
Že prestížna cena skončí v Ázii, bolo veľmi pravdepodobné. Najväčším favoritom bol totiž Japonec Haruki Murakami a Mo Jen súperil v stávkovej kancelárii Ladbrokes (ktorej tipovanie v posledných rokoch vychádza) o druhé miesto s Írom Williamom Trevorom.
Murakami patrí medzi najznámejších súčasných svetových spisovateľov, za Trevora hovoril vysoký vek a tiež veľmi dobré recenzie v rôznych jazykoch. Nakoniec to dopadlo inak.
„Stvoril svet, čo svojou komplexnosťou pripomína tie, ktoré nájdete v textoch Williama Faulknera a Gabriela Garcíu Márqueza,“ vyhlásila o knihách čínskeho autora. „Svojím halucinačným realizmom spojil ľudové príbehy, dejiny a súčasnosť.“
Nobelovu cenu za literatúru dosiaľ získal jediný Číňan. Stalo sa to v roku 2000, no Kao Sing-ťien je emigrant s francúzskym občianstvom, ktorého knihy sú často namierené proti režimu. Peking ich zakázal a protestovala proti nim aj Čínska asociácia spisovateľov.
Mo Jen je viceprezidentom tejto organizácie. Často mu pripomínajú, že keď v roku 2010 získal Nobelovu cenu mieru disident Liou Siao-po, Mo Jen sa tak, ako aj ďalší spisovatelia rozhodol mlčať o fakte, že nositeľ ceny predtým dostal deväťročný trest.
Kritici mu vyčítajú aj to, že sa podieľal na zborníku, ktorý vyšiel k sedemdesiatke Mao Ce –Tunga a komunistickému vodcovi venoval prejav.
„Po politickej stránke spieva rovnakú pesničku ako celý režim, ktorý popiera demokraciu. Namiesto toho, aby využil svoj vplyv, ide na ruku režimu,“ povedal pre Reuters disident Tcheng Piao a dodal, že Mo Jen na rozdiel od iných môže slobodne cestovať po svete.
Hovoriť medzi riadkami
Označiť ho ako čisto režimného autora by však nebolo úplne presné. Narodil sa vo farmárskej rodine, ktorá mala problémy s komunistami.
V posledných knihách podľa recenzií tvrdo odsudzuje korupciu a úpadok čínskej spoločnosti, vládne médiá ho dokonca občas nazvú provokatérom.
„Čínsky spisovateľ by sa nemal báť kritizovať a ukazovať na temné stránky spoločnosti a ľudskej povahy. Nemali by sme však hovoriť rovnakým hlasom. Niekomu je príjemnejšie kričať na uliciach a do sveta, iní svoj názor radšej píšu do knihy,“ vyhlásil pred tromi rokmi na knižnom veľtrhu vo Frankfurte.
Tým pripomenul, že namiesto skutočného mena používa pseudonym Mo Jen, čo znamená „nehovoriť“. Vybral si ho vraj preto, že v knihách chce hovoriť viac, než by Číňania radi počuli.
Jeho literárne kvality však nik nespochybňuje. Patrí medzi najprekladanejších čínskych autorov. Film Červené pole podľa jeho knihy získal hlavnú cenu festivalu Berlinale v roku 1988 a bol nominovaný na Oscara.
Pozrite si prehľad Nobelových cien za literatúru.
