Břetislav Pojar, významný predstaviteľ českej animovanej tvorby, zomrel vo veku 89 rokov.
„Bol to človek, ktorý rozumel tomu, ako fungujú ľudia. Vždy bol o niekoľko ťahov dopredu a rozumel svojim divákom,“ povedal o Břetislavovi Pojarovi jeho študent a kolega Michal Podhradský pre idnes.cz.
Významný český scenárista, režisér a výtvarník animovaných filmov, ktorý do minulého roka pôsobil aj ako profesor na FAMU, pred pár dňami oslávil 89. narodeniny. V piatok večer náhle zomrel.
Břetislava Pojara si mnohí pamätajú najmä pre legendárny seriál Pojďte pane, budeme si hrát (1965). Od svojho režijného debutu v roku 1951 však stál za mnohými ďalšími príbehmi, napríklad za filmami O skleničku, Potkali se u Kolína, seriálom Dášenka či cyklom Zahrada. Za svoju tvorbu dostal aj prestížne ceny – Zlatého medveďa v Berlíne aj Zlatú palmu festivalu v Cannes.
Snažil sa, aby bolo jeho rozprávkam všade rozumieť. „Dosť filmov som urobil tak, aby nepotrebovali slovné vysvetlenie. Trochu mi to bolo aj ľúto, lebo čeština je krásny jazyk. Má však tú nevýhodu, že sa ťažko exportuje,“ povedal Pojar, keď si pred piatimi rokmi preberal cenu za celoživotné dielo z rúk holywoodskej herečky Renée Zellweger na festivale v Karlových Varoch. Americká herečka sa vtedy svedomito pripravila, zohnala si Pojarove filmy a vo svojom prejave povedala, že v ňom našla svojho nového hrdinu.
Břetislav Pojar, ktorý sa narodil 7. októbra 1923 v Sušiciach na Šumave, začínal ako kreslič v Ateliéri filmových trikov. Neskôr stál pri zrode štúdia Bratři v triku, ktoré viedol Jiří Trnka. Dlhý čas aj počas totality pracoval pre Kanadský štátny filmový úrad.
„Hlavne filmy, ktoré som robil pre OSN, išli do celého sveta. A tie, ktoré som robil v Kanade, sa prostredníctvom spoločnosti Columbia dostali do normálnej distribúcie v Spojených štátoch,“ hovoril Pojar v Karlových Varoch. „Ibaže, to sú veľké krajiny, svet je tiež veľký a tam ani netušili, odkadiaľ som ja,“ dodal.
Břetislav Pojar nemal príliš rád technologické novinky a za najdôležitejšie vo svojej tvorbe vždy považoval jedine nápad – to, „čo sa vám zrodí v hlave“.
