Plné parkovisko v Inchebe a vo vedľajšom Auparku, značky z celého Slovenska, ale aj z Čiech či z Maďarska. Sobotňajší koncert írskej skupiny The Cranberries prilákal šesťtisíc ľudí.
A to sa ešte v Bratislave konali dve ďalšie zaujímavé akcie - v Slovenskom rozhlase bola Iva Bittová s „visegrádskou“ zostavou muzikantov a Jan Jelinek, hviezda nemeckej scény elektronickej hudby, otváral nové priestory A4.
Kto šiel na írsku kapelu, mohol si potvrdiť (alebo zistiť) niekoľko vecí. Kľúčovou postavou je stále speváčka Dolores O'Riordan, ktorá ako štyridsiatnička po troch deťoch dobre spieva aj dobre vyzerá, muzikanti okolo nej nie sú nič extra a v hale C Incheby by sa koncerty mali zakázať.
Od debutu po comeback
Hoci na vrchole boli pred dvadsiatimi rokmi, stále sa ich vidieť oplatí. Podobne ako napríklad Depeche Mode, ktorých pesnička Wrong znela z reproduktorov krátko pred príchodom Cranberries na pódium.
Na vrchol sa dostali veľmi rýchlo, krátko po svojom vzniku v roku 1989. Po nevýraznej piatej nahrávke Wake Up And Smell the Coffee (2001) si dali dlhú pauzu, vo februári tohto roka vydali comebackový album Roses a vyrazili na turné.
Deväťdesiatminútová šou bola vyskladaná z celého obdobia kapely, prišlo aj na sólové veci speváčky. Publikum sa nechalo strhnúť až pri svižnejších kúskoch typu Salvation a najväčších hitoch, ktoré sa dostali na rad na úplný záver - Zombie a Dreams.
Z debutového albumu odznelo až päť skladieb, no ani najznámejšiu Linger nedokázala hala odspievať celú. Päť skladieb z novinky zase ukázalo, že keď Cranberries nemajú silný nápad, ani silný hlas Dolores s typickými prechodmi do falzetu či naťahovaním slabík to nezachráni.
V playliste prekvapila No Need To Argue, ktorú na predchádzajúcich večeroch v Berlíne a Bukurešti vynechali, z najznámejších skladieb chýbala len Ode To My Family.
Nejde len o Dolores
Dolores stále spieva veľmi dobre, s minimálnymi zaváhaniami. Veľmi dobrým nápadom bolo pribrať na turné druhú speváčku, ktorá sa tiež postarala o takmer verné prenesenie albumov.
To sa už nedá povedať o pridanom klávesistovi, ktorého zvuky boli niekedy až príliš retro (najmä keď sa snažil imitovať sláčiky).
Trojica zakladajúcich mužských členov kapely nikdy nevynikala výnimočným ovládaním nástrojov, čo sa ukázalo pri prezliekaní speváčky. Ich inštrumentálka s krútením štyroch akordov dokola bola úplne bezradná.
Lenže Cranberries nie sú len Dolores, čo sa ukázalo pri jej dvoch sólových albumoch.
Z očakávaného sólového debutu Are You Listening (2007) sa predalo len 300-tisíc kusov a nedarilo sa mu ani v rebríčkoch, o nič lepšie nedopadol ani No Baggage (2009). Druhou polovicou úspechu je totiž gitarista Noel Hogan, on je spoluautor najlepších skladieb Cranberries.
O lepší úvod ich slovenskej premiéry sa nemohol postarať nik iný ako Katarína Knechtová. Ak sa niekto z našej scény hodí ku The Cranberries, je to ona.
Zlý zvuk
Jediným problémom večera preto zostal priestor. Kým zmena pôvodného termínu z júna na október asi väčšine divákov vyhovovala (lepšie sa cestuje z koncertu v sobotu než v nedeľu), presun z nového hokejového štadióna do Incheby koncertu ublížil, presnejšie, zvuku.
Zdá sa, že hala C sa v Inchebe asi normálne nazvučiť nedá, gitary s bicími sa tu väčšinou zlievajú do jednej masy, z ktorej ste ohučaní. Nie každý divák sa uspokojí s heslom Raz vidieť je lepšie, ako stokrát počuť.
