Označenie „akčný sci-fi triler“ je nadnesené. Film Looper sa odohráva v roku 2044, je to však len jemne upravená obdoba súčasnosti. Hlavná postava (vlastne dve hlavné postavy) je looper – profesionálny vrah Joe, živiaci sa likvidáciou ľudí, dodávaných mu organizovaným zločinom z tridsať rokov vzdialenej budúcnosti (Joseph Gordon-Levitt ) a zároveň on sám o tridsať rokov starší, ako vlastná obeť (Bruce Willis).
O vzťahoch
Ťažiskom príbehu nie je tvorivé a hravé využívanie zákonitostí a paradoxov cestovania v čase. Scenárista a režisér Rian Johnson neprišiel na veľa nového a dopúšťa sa mnohých zjednodušení ba až manipulácií.
Nerozpráva nám ani príbeh dvoch Joeov – či už bojujúcich proti sebe, alebo spolupracujúcich v záujme záchrany vlastného života. Starší Joe chce aj za cenu ľudských životov zmeniť minulosť, aby zabránil smrti milovanej ženy. Spôsobí však to, že navlas rovnakú motiváciu nadobudne aj mladý Joe.
Looper je predovšetkým film o vzťahoch, láske, základných hodnotách, pre ktoré sa oplatí žiť (alebo zomrieť), najmä však o vzťahu k sebe samému. O tom, čo je a kde pramení sebaúcta.
Willis opäť cestuje v čase
Herecké výkony sú ovplyvnené oscilovaním snímky medzi filozofiou, etikou, romancou a drsnou vyvražďovačkou. Joseph Gordon-Levitt hrá, bohužiaľ, mladého Bruca Willisa, čomu je prispôsobené aj jeho čudné maskovanie.
Willis necestuje v čase prvý raz, nestojí prvý raz zoči-voči svojmu mladšiemu alter egu – a ani neprichádza s ničím novým. Akoby stačilo, že vo filme je. Hoci, pomerne prekvapivo, nie je hlavnou postavou.
Zvláštny zanedbaný imidž má Jeff Daniels ako gangsterský vyslanec z budúcnosti Abe. Blond Emily Blunt má byť silná a zároveň slabá žena, obetavá, milujúca, no aj prísna a rázna. Prirodzene, že v niektorých momentoch jej neveríme alebo nerozumieme, ale nie je o nič menej uveriteľná ako Joeov náhly prerod z bezcitného vraždiaceho narkomana na čestného citlivého a obetavého hrdinu.
Mimochodom, autor svoje dielo priam presýtil rôznymi náznakmi a odkazmi, ktoré sa pri prvom pozeraní nedajú všetky ani zaregistrovať, zapamätať a interpretovať, čím priamo diváka vyzýva k tomu, aby si film pozrel ešte niekoľkokrát.
Bolo by zaujímavé vedieť, či tvorcovia vybrali Čínu ako dominantnú krajinu sveta budúcnosti podľa sympatií či prognostických údajov, a preto ju získali aj ako koprodukčného partnera, alebo či investorská krajina ovplyvnila scenár. Peňazí však asi napokon nebolo toľko, aby mohli vzniknúť presvedčivo pôsobiace triky aj akčné scény.
Filmári si pomohli presunutím veľkej časti deja na farmu uprostred kukuričných polí a futuristické vyznenie dosahujú najmä vsadením trikových artefaktov (vznášadiel, displejov) do súčasných reálií.
Minulosť je neľútostná
V záplave plytkej, hlúpej a stereotypnej filmovej zábavy plnej (seba)vykrádania, patrí Looper po stránke obsahu i formy k vysokému nadpriemeru. Nechce oslovovať pudy, nezneužíva emócie (a ak, tak len jemne), prihovára sa vyvážene k citom i rozumu a rozpráva o dôležitých veciach.
Je pravda, že jestvuje viac snímok, ktoré spracúvajú cestovanie v čase nápaditejšie, detailnejšie aj presnejšie ako Looper.
Používa až zneužíva motívy z Terminátora, E. T. Mimozemšťana, Blade Runnera, Dvanástich opíc aj Návratu do budúcnosti. No nejde mu o hry s časom a kauzalitou, ale o ľudskú dušu. A tú občas možno zachrániť len za cenu najväčších obetí.
