BRATISLAVA. Súd v Tel Avive rozhodol o tom, že rukopisy spisovateľa Franza Kafku patria do izraelskej Národnej knižnice. Rozsudok padol po dlhých sporoch o ich vlastníctve, pričom súdny proces sa začal už v roku 2008.
Verejnosť rukopisy nikdy nemala vidieť, keďže Kafka svojho kamaráta Maxa Broda poprosil, aby ich po jeho smrti bez prečítania spálil. On však jeho prianie ignoroval, niektoré diela vydal a vďaka jeho činu svet spoznal slávne romány Proces (1925) či Zámok (1926) jedného z najvýznamnejších prozaikov 20. storočia. Brod rozsiahlu kolekciu svojich a Kafkových rukopisov zanechal svojej sekretárke Esther, ktorá ju mala vo svojom dome a časť z nej predala.
Keď zomrela, jej dcéry sa ich odmietli vzdať, pretože podľa nich šlo o dar. Ako však uviedol telavivský súd, Brod sekretárke v skutočnosti prikázal, aby kolekciu dokumentov odovzdala knižnici Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme alebo Telavivskej mestskej knižnici či inej verejnej inštitúcii v Izraeli alebo v zahraničí.
Rukopisy rodáka z Prahy, ktorý písal v nemčine, boli v ostatných rokoch umiestnené v trezoroch v Izraeli a Švajčiarsku, pričom niektoré z nich v roku 2010 otvorili, ale ich obsah videl len príslušný sudca. Dokumenty obsahujú dosiaľ nezverejnený materiál, na ktorý si už brúsia zuby vydavateľstvá a literárni historici na celom svete.
Riaditeľa izraelskej Národnej knižnice Orena Weinberga rozsudok potešil, pričom rukopisy plánuje zverejniť na webe, aby "splnil Brodovo želanie sprístupniť Kafkovo dielo pre všetkých milovníkov literatúry v Izraeli i zahraničí".
Ďalší zamestnanec knižnice Aviad Stollman, ktorý sa stará o židovské diela, však upozorňuje, že väčšina rukopisov z Brodovej kolekcie je z jeho pera, nie Kafkovho. Majú však obrovskú hodnotu pre výskum. "Celé desaťročia boli tieto rukopisy skryté a teraz ich môžeme zverejniť a vo vhodných podmienkach zachovať pre ďalšie generácie," uviedol.
Sestry Hoffeové síce o rukopisy prišli, no ak ich v budúcnosti niekto vydá, bude im patriť časť ziskov.
