Bratislava vyzerala európsky

Od šesťdesiateho ôsmeho patril k umelcom, ktorým socialistický realizmus nevoňal a k ľuďom, ktorým nevoňalo ani to ostatné. Vydržal dvadsať rokov a dnes jeho dielo stále viac oslovuje. VLADIMÍR POPOVIČ (1939) otvorí 12. septembra retrospektívnu výstavu ..


Maliar Vladimír Popovič (1939) otvorí 12. septembra retrospektívnu výstavu v Slovenskej národnej galérii.

Od šesťdesiateho ôsmeho patril k umelcom, ktorým socialistický realizmus nevoňal a k ľuďom, ktorým nevoňalo ani to ostatné. Vydržal dvadsať rokov a dnes jeho dielo stále viac oslovuje. VLADIMÍR POPOVIČ (1939) otvorí 12. septembra retrospektívnu výstavu v Slovenskej národnej galérii.

Kedy ste prišli do Bratislavy?

„Keď som prišiel študovať na Školu umeleckého priemyslu. Mal som 16 rokov. Ako študent som bol mestom očarený. V 59-tom som začal študovať na VŠVU a o tri roky som sa oženil. Bývali sme na Námestí SNP, na šiestom poschodí nad Srdiečkom (dnes CK Hydroutour – pozn. red.). Na tomto frekvetovanom mieste nás navštevovala celá, dnes už stredná generácia hudobníkov, spisovateľov, výtvarníkov, dramatikov. Niektorí si potrebovali rýchlo požičať na zatiahnutie dlžoby z vinárne, druhú veľkú skupinu tvorili tí, ktorých vyhodili partneri. Chodil k nám hudobný skladateľ Janko Melkovič, Ivan Štrpka, Ivan Laučík, Peter Repka, z mojej generácie režiséri Elo Havetta, Juraj Jakubisko, Juraj Hertz.“

Aké boli študentské 60-te roky v Bratislave?

„Slobodné, šťastné, zaujímavé. Vtedy povznikali malé filmy, gagy, ktoré robil Elo Havetta a Ďuro Jakubisko. Jeden z nich sa volal Posledná večera a je plný záberov starej Bratislavy. Hladný študent brázdi najkrajšie uličky, chodí okolo Dómu, po Uršulínskej a na konci síl nachádza jeden lístok do študentskej menzy. Zodvihne ho a s veľkou radosťou beží na večeru. Televízia bola vtedy v začiatkoch, v Bratislave sa ešte len pripravovalo prvé vysielanie a my sme chodili po internátoch s kufrom, do ktorého sme vyrezali televíznu obrazovku a s plošnými bábkami sme hrávali televízne správy. Boli to euforické, mladícke veci. V internáte, ktorému sa hovorilo Pohrebák, pretože mal spoločný dvor s pohrebným ústavom, sme bývali so študentmi Vysokej školy múzických umení.“

Napríklad s kým?

„Chodil z nich medzi nás napríkad Sveťo Stračina (skladateľ filmovej a scénickej hudby – pozn. red.). Pred časom jeho nadácia urobila výstavu v Banskej Bystrici. Zistilo sa, že bol majiteľom obrovskej zbierky obrazov. Bodaj by nie, veď na internáte vymieňal fľaše vína za obrazy – jedna za menší, dve za väčší. Randiť sme chodili na Slavín. Preto na výstave nájdete aj kolekciu Dievča ide na Slavín a… do Petržalky. S Petržalčanmi sme mávali vojny, pretože sme vlastne neboli Bratislavčania, boli sme z rôznych miest zo Slovenska.“

Najkrajšie spomienky?

„Jedna z nich je na trhovisko s typickou atmosférou, na nasvietené stánky s ovocím a kvetinami, ktoré sme kupovali na maľovanie zátiší. Na trhovisku sme obvykle skončili na burčiaku, vonia ním celá moja mladosť a aj pečenými gaštanmi. Ešte stála synagóga, mesto celkovo vyzeralo európsky a zaujímavo, všetko malo ľudský rozmer, žiadnu architektonickú chybu. Námestia boli iné, Hlavné námestie malo v strede lavičku a strom, voňalo človečinou. Kamenná krása, ktorú dali námestiu architekti teraz, je chladná. Ešte chodil po meste Janko Alexy so svojou ženou Šárou a my sme vedeli, že to je ten pán, ktorý sa stará, aby sa začal rekonštruovať hrad. Ľúto mi je podhradia, mám z neho veľa akvarelov a kresieb. Možno táto krajina raz porodí architekta, ktorý aspoň časť podhradia vráti do pôvodného stavu.“

Zažili ste tu aj vstup vojsk 21. augusta?

„Práve sme robili na dnes už klasickom slovenskom filme Slávnosť v botanickej záhrade Ela Havettu, jeden zo scenáristov bol Ľubor Dohnal, kameru robil Jozef Šimončič. Boli sme vtedy najmladším štábom na Kolibe a v jej histórii vôbec. Nám, deťom kvetín, bolo zverených 14 miliónov korún, aby sme natočili film. Bola to na tú dobu veľmi veľká suma peňazí. V Bratislave sme natáčali interiéry, exteriéry po krásnych kútoch Slovenska, ale aj v bratislavskej botanickej záhrade. V polovici natáčania prišiel 21. august. Ja som v noci na 21. išiel ako obvykle spať v skorých ranných hodinách a zrazu ma zobudil strašný lomoz z námestia. Najprv som si pri pohľade na tanky myslel, že niekto z Koliby točí frontový film. Celé to vyzeralo ako veľké, neskutočné sci-fi. Nad naším filmovým štábom krúžili vrtuľníky. Dokonca sa nám stalo, že keď sme točili scénu, pri ktorej sa mal na stenu napísať nápis, zastal pri nás obrnený transportér. Museli sme prerušiť natáčanie, lebo si mysleli, že píšeme nejaké ‘protiheslo‘. Vtedy som netušil, že nám to všetkým zásadne zmení život, že časť nášho tímu emigruje, že moje dni na Kolibe sú zrátané, pretože sa mala udiať normalizácia. Aspoň som začal viac maľovať.“

Porozprávate o stretnutí s Dominikom Tatarkom?

„Večery v starej Bratislave mali svoj rituál. Prechádzali sme z divadelného klubu pri Divadle Pavla Országha Hviezdoslava cez Klub spisovateľov a končili sme pri moste v Umeleckej besede, kde bol výtvarný klub. Kluby skutočne žili, neseparovali sa, akékoľvek prepojenie ľudí, ktorí si rozumeli, patrilo v 60-tych rokoch ku klíme mesta. V jeden večer som sa zveril v Klube spisovateľov Dominikovi Tatarkovi, že robím na svojej diplomovej práci, inšpirovanej jeho Pannou zázračnicou, knihou, ktorá bola vtedy na indexe. Dostal som sa k nej v Univerzitnej knižnici – týmto sa ospravedlňujem, lebo podnes som knihu nevrátil a ani ju nevrátim. Je to pre mňa cenné, útle, brožované vydanie s ohromným nábojom. Tatarka chcel moje obrazy vidieť. Už vtedy som robil papierové krkváže a jemu sa veľmi páčila Odysea, tak som mu ju daroval. Obraz bol veľmi veľký, nevošiel sa do taxíka, tak sme mali vystrčené ruky a držali sme ho za jazdy vonku. Dominik mal obraz nad posteľou až do svojej smrti, videl celý jeho osud a zafajčil ho lacnými cigaretami – má dechtový povrch. Jeho syn Oleg chcel, aby som ho dal do pôvodného stavu. Neurobil som to, lebo obraz starol spolu s Tatarkom, nasiakol jeho slovami, textami, návštevami aj ním samotným.“

Robili ste Tatarkovu posmrtnú masku. Čo sa s ňou stalo?

„Osud býva strašná potvora. Dominika Tatarku nenechal vychutnať pocit víťazstva, že to, čomu posledných 20 rokov vehementne hovoril nie, padlo. Už si v roku 89 nezarečnil na námestí, ako si zarečnil v roku 68. Keď zomrel, so sochárom Markom Hubom sme sa mu snažili zobrať posmrtnú masku. Aj sa nám to podarilo, urobili sme nielen masku, ale aj ruky. Dominik bol krásny človek, duchom aj fyzicky, akoby spĺňal antický ideál kalokagatie. Ani po smrti jeho aura nezhasla. V rodnej obci mu urobili dosť úbohý pomníček, kamennú stélu s pokusom o portrét. Pritom posmrtná maska a ruky mohli byť jedným z východísk pre zloženie pocty tomuto úžasnému človekovi. Ale nikto o to nestál. Dodnes sú negatívy u Hubu. Od čias, keď sme ich odliali, sa ma nikto až do tejto chvíle nespýtal, kde sú a čo s nimi je.“

MILADA ČECHOVÁ

FOTO SME – PAVOL FUNTÁL

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  9. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  3. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  4. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  5. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  6. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  7. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  8. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  9. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  10. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 15 072
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 10 210
  3. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 9 274
  4. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 296
  5. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 6 205
  6. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 5 957
  7. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 5 581
  8. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 4 655
  9. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 4 177
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 042

Hlavné správy zo Sme.sk

ŽENA

Chcete vyzerať atraktívnejšie? Mali by ste sa vyspať

Vedci oficiálne potvrdili, že dostatok spánku súvisí s tým, ako pôsobí náš výzor na ostatných.

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.

Neprehliadnite tiež

Johnny Depp nemusí vymýšľať nič nové, démonickým lovcom je Javier Bardem

Noví Piráti z Karibiku koketujú s antickými bájami.

Ľudia si myslia, že videli Twin Peaks. Mnohí sa mýlia

David Lynch radí, čo urobiť pred tým, ako si pustíte seriál.

Hviezda Pohody Alt-J pre SME: Nerozumiete našej hudbe? Tak to má byť

Do Trenčína príde jedna z najúspešnejších mladých kapiel.

Fest Anča oslavuje. Navštívi ju kráľ animovaného hororu

Festival animovaného filmu sa tento rok zameria na maďarskú tvorbu.