FÓRUM

Neokázalá, no výpravná vecnosť

KNIHA TÝŽDŇA / ERNA MASAROVIČOVÁ

Erna Masarovičová si dobrovoľne vybrala slobodnú pozíciu „tej z okraja“

„Byť sochárkou je ešte vždy považované za čosi zvláštne a preto si táto profesia vyžaduje tvorkyňu dostatočne arogantnú a ambicióznu,“ napísala filozofka Júlia Kristeva k oneskorenému doceneniu sochárky Louise Bourgeoisovej. V nedávno vydanej knihe o Erne Masarovičovej (1926 - 2008) historička umenia Ľuba Belohradská hovorí vlastne to isté, keď sochárkinu plachosť a introvertnosť považuje za príčiny jej postávania na okraji slovenskej sochárskej scény, tradične meranej výkonmi mužských kolegov.

V polovici 50. rokov zo sochárskych ateliérov len nedávno založenej Vysokej školy výtvarných umení vyšli prvé jej tri absolventky: Alina Ferdinandy, Klára Pataki a Erna Masarovičová. Študovali v čase, keď strnulý akademický realizmus bol povýšený na kánon socialistického realizmu a heroizmus s monumentalitou šiel ruka v ruke s ideou „veľkej sochy“, hrdinského to výkonu umelca-služobníka. Preangažovaná doba práve sochárom ponúkala proletárske, bojové a folklórne témy, s ktorými sa bolo treba hrdinsky popasovať.

Únikové cesty pred ideológiou

Dnes nevieme, čo stálo za sochárkiným rozhodnutím, či ženská intuícia realistky, či povaha experimentátorky nepodľahnúť spoločensky lákavým pokušeniam prvoplánovej sochárčiny. A tak, aj keď sa jej prvé umelecké kroky spájajú s kritickými 50. rokmi, nenápadne a prezieravo smerovala k iným sochárskym métam a snom, než k ideologicky predpísaným polohám. Únikové cesty hľadala v neušľachtilých materiáloch ako železo a oceľ, či ľahko taviteľných ako cín a olovo, spracovateľných aj v sochárkinej kuchyni.

Pravdepodobne nielen pre rodové obmedzenie, ale najmä pre triezve zásady sa ani len nepokúšala preniknúť medzi „majstrov“ vtedajšieho monumentálneho pomníkového sochárstva. Neskôr, na začiatku 60. rokov ako„žena od sporáka“ sa takto vyhla aj oživovaniu národných mýtov svojich generačných vrstovníkov zo skupiny Mikuláša Galandu a držala sa aj bokom od formálnych experimentov vtedy módnej štrukturálnej abstrakcie videnej na výstavách bratislavských Konfrontácií.

Svoju dobrovoľne slobodnú pozíciu „tej druhej“ alebo „tej z okraja“ si vybrala sama. Veď či už jej zvieracie sochy ako formálne hry s animálnym motívom, či sochárske torzá ako existenciálne esencie telesnosti neboli a nemohli byť vyzdvihovanými témami vtedajšej marxistickej kunsthistórie. Našťastie zachované svedectvo jej sôch dnes jasne hovorí, že tieto „nenápadné“ témy ju priviedli k nekonvenčným sochárskym polohám, novým materiálom či technologickým postupom. Nikdy nerobila rozdiely medzi veľkými a menšími realizáciami, medzi vážnou témou a len akoby ľahším hraním.

A tak postupné akceptovanie drobnej plastiky a najmä sochárskeho šperku na slovenskej výtvarnej scéne70. a80. rokov je predovšetkým aj jej zásluhou. Ak neprehliadneme jej sochy zo zváranej ocele a železa, charakteristické vykrajovanými a zváranými prvkami z kovových plátov, ktoré vecne a bez zbytočných gest nechali vyniknúť vlastnostiam konkrétneho materiálu, tak stopa tejto sochárky by sa nemala vtesnať len do niekoľkých poznámok na okraj moderného sochárstva.

Nový obraz sochárky

Erna Masarovičová zomrela v roku 2008. V jej bývalom ateliéri a dome na Gorazdovej ulici v Bratislave, v ktorom pracovala a žila takmer počas celého života, sa od roku 2009 z iniciatívy jej dcéry sochárky a scénografky Kataríny Kissoczyovej koná medzinárodné výtvarné sympózium Hommage à Erna Masarovičová. Autentické prostredie ateliéru sa takto každý rok na konci leta stáva miestom, kde opäť vznikajú nové umelecké diela, ktoré reagujú nielen na atmosféru miesta, ale aj na stále prítomnú auru nezabudnuteľnej sochárky.

Po Erne Masarovičovej zostali desiatky väčších i komornejších sôch, stovky drobných plastík a autorských šperkov. Aj keď viaceré z nich, i keď v menších mierkach, sú neprehliadnuteľnými objektmi v dejinách slovenského sochárstva, autorke akoby nemal kto ponúknuť stoličku v panteóne slovenského sochárstva. Možno tým prvým pokusom je aj jej monografia, ktorá nechce byť nič viac ako len dôslednou rekapituláciou jej tvorby. A práve takto „skromne“ postavený zámer necháva vyniknúť neokázalej a zároveň výpravnej vecnosti dôkazového materiálu. Ľuba Belohradská, autorka jednej zo štúdií, zvolila rozprávanie, v ktorom nesledovala tradičnú mužskú líniu sochárskych dejín, ale nasvietením na doteraz prehliadané súvislosti vystavala nový obraz sochárky, nenápadne rušiacej dobové a rodové stereotypy.

Objaviteľský zážitok pri listovaní knihy ponúkajú aj fotografie autorkiných sôch, citlivo nasnímaných fotografmi Kamilom Vargom a Mirom Švolíkom. A vôbec, vďaka réžii sochárkinej dcéry Kataríny Kissoczyovej a koncepcii grafickej dizajnérky Zuzany Chmelovej sa táto kniha stala umeleckým činom, ktorý je zároveň potvrdením obľúbeného bonmotu Jozefa Jankoviča o tom, že na Slovensku prežijú len tí umelci, ktorí majú deti. Pretože neraz sú to len ony, ktoré nedovolia umelcovi „zomrieť“.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  2. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  4. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 499
  2. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 9 354
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 995
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 899
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 290
  6. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 231
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 5 126
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 912
  9. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 4 850
  10. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 064

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Predražené predsedníctvo a kauzu Evka prešetrí NAKA

Na polícii bola desiateho januára vypovedať Zuzana Hlávková. Stalo sa tak ešte predtým, ako bol prípad posunutý elitným policajtom.

KOMENTÁRE

V politike, tak ako v hazarde, je výsledok vopred jasný

Aké osoby sú v pozadí hazardu?

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

Neprehliadnite tiež

Žalovali ho, že vykráda cudzí hrob. Nový autor série Millenium však trest nedostal

Hackerka Lisbeth Salander zarobila milióny, do kníhkupectiev príde už piaty raz.

Vieme milovať, keď nevieme, kedy toto slovo môžeme použiť?

Člen skupiny Osamelých bežcov Ivan Štrpka hovorí, že sme sa dostali do slovného smogu.

Folklór zrkadlí, akí sú ľudia citliví na hranice

Etnomuzikologička Jana Ambrózová hodnotí šou Zem spieva.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop