Muse svojim fanúšikom s novým albumom poriadne zavarili. The 2nd Law pôsobí na prvý pohľad ako náhodne pokrútená Rubikova kocka. Postupným počúvaním sa však počiatočné zmätenie premení na silný zážitok.
Kopírovať s úctou
Na aktuálnej nahrávke ostala skupina, ktorá funguje od roku 1994 a patrí medzi najznámejšie v Británii, na polceste medzi vzývaním svojich hudobných vzorov a kombinovaním osvedčených a nových postupov.
Okrem s Muse často spájaných Radiohead a Queen sú na nahrávke ľahko rozoznateľní aj napríklad U2 v Big Freeze alebo ľubovoľná post-rocková kapela v ťahavej Save Me. Šablónovitá uspávanka Explorers zase pripomenie samotných Muse, až nezdravo sa totiž podobá na šesť rokov starú skladbu Invincible.
Popri tom sa tu objavujú prvky elektronického dubstepu (Follow Me a The 2nd Law - Unsustainable), industriálneho minimalizmu (Madness) alebo monumentálneho orchestrálneho rocku (Supermacy a Survival).
Vypočujte si The 2nd Law - stream albumu.
Rozšafné gestá
Až v spoločnosti ostatných skladieb začne dávať zmysel tohtoročná megalomanská olympijská hymna Survival, takto by mohli znieť Queen, keby mal Brian May sedemstrunovú gitaru. Svoje miesto na albume obháji aj tajomná Animals, úsečne tanečná Panic Station, výborne vygradovaná Madness či záverečná atmosférická titulná suita.
Koncepčne už do albumu horšie zapadá dvojica debutových autorských skladieb basgitaristu Chrisa Wolstenholma. Kým Save Me je zbytočne dlhá, Liquid State by sa napriek svojim kvalitám viac hodila na starší album Absolution.
Muse používajú rozšafné a teatrálne gestá, pre ktoré sa im niekoľko momentov nových skladieb vymklo z rúk. S prehľadom sa im podarilo pokoriť tri roky starý elektropopový album Resistance, no nie už svoju najkompaktnejšiu nahrávku Black Holes and Revelations (2006).
The 2nd Law znie, ako keby si členovia kapely čisto podľa chuti zostavili playlist skladieb od svojich obľúbených kolegov a nahrali ich vo vlastnej verzii. Takto na papieri to znie čudne, ale v ušiach veľmi príjemne.
