SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Viac na sever, lebo sever, to som ja

Fotografka Maija Laurinen je doma u nás aj vo Fínsku, kam sa musí vracať po ticho, samotu a krajinu.

Maija Laurinen (1978), vľavo jej fotografie - niektoré sú matné, iné lesklé, ďalšie sú za vrstvou čierneho plexiskla, iné pod bielym plexisklom. Jej výstava Silence my Song je práve v bratislavskej galérii Photoport.Maija Laurinen (1978), vľavo jej fotografie - niektoré sú matné, iné lesklé, ďalšie sú za vrstvou čierneho plexiskla, iné pod bielym plexisklom. Jej výstava Silence my Song je práve v bratislavskej galérii Photoport. (Zdroj: MAIJA LAURINEN)

Fotí to, čo vidieť, keď nie je veľmi vidieť, ale nielen preto sú jej fotografie výnimočné. Práve teraz sú v bratislavskej galérii Photoport.

Ona hovorí plynulo po anglicky, ja po slovensky. Vraj jej to takto úplne vyhovuje. Do Bratislavy prišla náhodou pred pár rokmi a náhodou to tu už aj trochu poznala, lebo bratova priateľka bola Slovenka. Potom tu, opäť náhodou, stretla svojho terajšieho priateľa a už neodišla.

Maija Laurinen je Fínka, a preto sa na jej fotografie väčšinou pozeráme cez akýsi filter, očarení všetkými zromantizovanými predstavami o jej tichej nekonečnej monochrómnej krajine. Aj jej sa tá naša zdala romantická, a spočiatku veľa fotila vonku na uliciach. Čím viac však nachádzala to, čo je jej blízke vo fotografii, tým menej ju ulice cudzieho mesta zaujímali.

Skryť Vypnúť reklamu

Jej výstava Silence my Song je práve v bratislavskej galérii Photoport. Je dôkazom toho, že existujú krajiny, ba celý nový vesmír, ktorý nie je na žiadnej mape. Nepatrí ani Fínsku, ani Slovensku, ani náhode – iba jej autorke a divákom, ktorí chcú vstúpiť.

02_res.jpg

Bez názvu, archívna pigmentová tlač, 50 x 50 cm, 2011

04_res.jpg

Bez názvu, archívna pigmentová tlač, 50 x 50 cm, 2010

Nerobiť všetko

„Často počúvam, že moje fotografie vyzerajú skôr ako maľby alebo kresby, alebo skrátka čosi celkom iné než fotografia,“ hovorí Laurinen. „Ani ja ich vlastne nevnímam ako čisté fotografie. Myslím, že je to preto, lebo mi trvalo naozaj veľmi dlho, kým som sa rozhodla robiť iba fotografiu, kým som sa rozhodla, že nemôžem robiť všetko a mala by som sa sústrediť na jednu vec,“ dodáva.

Skryť Vypnúť reklamu

Pred tým, než sa ocitla v Bratislave, veľa cestovala. Rok študovala v Londýne, v Nórsku, potom v Rakúsku, na chvíľu opäť vo Fínsku – maľbu, kresbu, grafiku aj fotografiu.

U nás začínala na VŠMU za kamerou, až potom prestúpila na VŠVU do ateliéru fotografie Filipa Vanča. „Tam som našla to správne miesto na tejto zemi, bolo to tam presne také, aké som si to predstavovala,“ spomína.

O tom, čo vlastne fotí, sa jej najprv hovorí ťažko. Sama má najradšej to, čo raz o jej fotografiách povedala Alexandra Kusá – „sú to fotky o tom, čo je vidieť, keď nie je poriadne vidieť“.

Keď vystavuje tu, cíti, že máme akúsi vžitú predstavu o fínskej krajine a fotografii. Keď vystavuje vo Fínsku, zdá sa jej, že diváci sa môžu oveľa viac pozerať priamo do fotografií, lebo na nich nie je závan „exotiky“. Napokon však oba prípady končia rovnako – „všetci sa pýtajú, čo to je, ako som to odfotila,“ hovorí so smiechom.

Skryť Vypnúť reklamu

01_res.jpg

Bez názvu, archívna pigmentová tlač, 50 x 50 cm, 2011

03_res.jpg

Bez názvu, archívna pigmentová tlač, 40 x 40 cm, 2011

Sen o Grónsku

Nemá iba jeden spôsob – niektoré fotky vznikajú v ateliéri, iné vonku. „Chodím v noci po uliciach a hľadám. Vždy vlastne čosi hľadám,“ hovorí Laurinen.

Vlani bola dlho vo Fínsku, musela tam zostať, lebo náhle ochorela. „Celé hodiny som sa prechádzala a pozerala na koruny stromov,“ hovorí. Počúvala pesničku, ktorej názov sa stal názvom aktuálnej výstavy, a fotila. Bez rozmýšľania o tom, čo sa do jej konceptu o videní a nevidení hodí či nehodí.

„K doktorovi som dochádzala dve a pol hodiny autobusom. Celý čas som sa mohla pozerať z okna. Až vtedy som si uvedomila, že ma fínska krajina v skutočnosti veľmi ovplyvňuje,“ rozpráva Laurinen. „Tá krajina za oknom bola krásna, čiernobiela, rozľahlá – vyzerala ako čosi v mojich fotografiách. Je hlboko vo mne. To poznanie bolo silným zážitkom.“

Skryť Vypnúť reklamu

Hoci Bratislavu považuje tiež za svoj domov, do Fínska sa „musí“ vracať. Najmä po ticho a samotu. „Mám veľa snov o tom, kam by som ešte chcela ísť fotiť, napríklad do Grónska. Vždy som snívala o tom, ísť ešte viac na sever, lebo sever, to som ja,“ dodáva.

Ťažko povedať, či sú to práve sever, ticho a pokoj, ktoré si z jej fotiek človek zapamätá. Nie sú to ani konkrétne predmety, ktoré fotí. Je to najmä akýsi celkom nový pocit, nová skúsenosť, silný zážitok z dosiaľ videného, ale nepoznaného.

05_res.jpg

Bez názvu, diasec, 100 x 100 cm, 2010

06_res.jpg

Bez názvu, diasec, 100 x 100 cm, 2010


08_res.jpg

Bez názvu, c-print, 100 x 100 cm, 2011


09_res.jpg

Bez názvu, archívna pigmentová tlač, 50 x 50 cm, 2011

11_res.jpg

If and Only If, archívna pigmentová tlač, 21 x 21 cm, 2010


12_res.jpg

Skryť Vypnúť reklamu

Have We Met Before, diasec, 100 x 100 cm, 2009

13_res.jpg

Bez názvu, c-print, 100 x 100 cm, 2012

14_res.jpg

Mirrored Landscape, archívna pigmentová tlač, 60 x 80 cm, 2008

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 705
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 23 092
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 156
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 871
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 723
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 521
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 775
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 141
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 958
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 619
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na celoplošné testovanie budeme potrebovať zhruba 48-tisíc ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.
Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

Podcast Dobré Ráno.
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.

Peter Tkačenko

Pribudlo ďalších šesť úmrtí na Covid-19, zomrel aj lekár z Oravy

Slovensko eviduje celkovo 98 úmrtí na Covid-19.

Ilustračná fotografia.