Cez víkend sa v piešťanskej mestskej knižnici debatovalo o tom, ako vyzerajú knihy a ako by mohli vyzerať.
Ilustrátor Tomáš Klepoch mohol priniesť na víkendovú PIKTO – prvú konferenciu ilustrátorov – niekoľko ukážok svojej tvorby. Doniesol jediný obrázok. Fotografiu mailu, v ktorom vydavateľovi vysvetľuje, že za taký neuveriteľne nízky honorár už naozaj nemôže pokračovať v práci.
„Ja by som tomu vydavateľovi za takýchto podmienok asi ani neodpísal,“ hovorí úprimne Julo Nagy, šéf združenia ASIL, ktoré konferenciu v mestskej knižnici organizovalo.
Ako dúfal pred jej začiatkom, nebolo to o mierumilovnom potľapkávaní sa po pleciach. „Vizuálna stránka kníh nie je jednostranná záležitosť a ani PIKTO nebolo jednostranným nadávaním na kohosi. Bolo o rúcaní bariér zo všetkých strán,“ hovorí Nagy o vášnivých debatách, ktoré sa tam rozbehli.
Na PIKTO si mohli návštevníci pozrieť aj medzinárodnú ilustrátorskú a knižnú tvorbu.
Dobre to podľa neho vysvetlil jeden z rečníkov, vydavateľ, Vlado Michal z Artfora. „Najprv si nás všetkých získal – aj zasnené, poetické duše ilustrátorov, ktoré často nevedia rozmýšľať podnikateľsky – keď rozprával o procese, akým vydávajú knižky. Vydávajú totiž tie, ktorým veria a ktoré sú ich srdcovou záležitosťou. Vzápätí pred nami rozbalil excelovskú tabuľku nákladov a ziskov, aby nám ukázal, čím všetkým sa okrem srdca musí riadiť, keď nechce byť v strate.“
„Mnohí ilustrátori sa možno prebudili, ukázalo im to aj druhú stranu, hoci, bol som až prekvapený tým, aké zúfalé postavenie má ich profesia v našej spoločnosti,“ dodáva Julo Nagy. Ešte nejaký čas podľa neho potrvá, kým vyrastie generácia, ktorá bude chcieť svoje deti vychovávať inak. „Ilustrátor je dnes ohrozeným druhom. Ak vyhynie, deti budú vyrastať na povrchnej, konzumnej a prázdnej kultúre,“ hovorí.
Medzi rečníkmi bol aj Juraj Horváth z malého českého vydavateľstva Baobab, ktoré je unikátnym príkladom toho, že sa dá vyžiť „z nadšenia“ a dobrého pocitu z vlastnej práce, aj Zuzana Šeršeňová z vydavateľského gigantu Slovart, ktorý "pozná trh".
Za grafických dizajnérov hovoril napríklad Boris Meluš. Podľa neho by sa ilustrátori mali viac emancipovať a vydavatelia vymaniť spod nadvlády „kamarátskych grafikov“.
„Väčšina vydavateľov žije stále v 90. rokoch a neuvedomuje si, že vizuálna stránka kníh nie je len na parádu. Odmietanie investovať do kvalitnej grafickej úpravy a ilustrácií prezentujú ako ekonomickú gramotnosť, no je to skôr pohodlnosť a krátkozrakosť. V elektronickej dobe bude kniha čoraz viac objektom a artefaktom ako len nositeľom informácie,“ hovorí Meluš.
Ilustrátor a pedagóg Ľubo Palo hovorí o typoch detskej ilutrácie.
Zuzana Šeršeňová zastupovala veľké vydavateľstvo (Slovart), ktoré "pozná trh"...
... a Juraj Horváth zasa malé české vydavateľstvo Baobab, ktoré je úspešné v produkcii veľmi kvalitných ilustrovaných kníh pre deti a mládež. Je výnimočným príkladom toho, že sa knihy dajú robiť dobre a bez bolestných kompromisov.
"Nie sme blbečkovia, čo si z nudy kreslia," hovorí Tomáš Klepoch, ktorý rozprával aj o veľmi nízkom ohodnotení ilustrátorov.
Súčasťou víkendového programu PIKTO bol aj koncert kapely Kamoško a Kokosko.
