Ako tvorím / Divadelníčka Šárka Ondrišová
YIjun znamená úhybný manéver a pochádza z klingončiny. Áno, presne týmto jazykom sa hovorilo v legendárnom seriáli Startrek. V inscenácii Dlhá noc, ktorá mala premiéru v bratislavskom divadle elledanse, dostal tento vesmírny jazyk svoj priestor. Tak ako bicí nástroj hang alias vesmírna loď, v našom prípade predmet vylovený z bezodných chladiacich skladov voľakedajšieho bitúnku, na mieste ktorého dnes divadlo stojí. Svoje miesto tu má aj manželská dvojica, ktorá si splnila svoj sen o dieťati, no prišla o možnosti slobodne sa oddávať rozkošiam. A tiež ich bigotná stará mama, ktorej sa potomok nedá poriadne zveriť, či patológ, čo pri svojej práci nad mŕtvym telom krásnej ženy skladá básne pre manželku.
A ešte tajomná cudzinka, ktorá režiséra Klimáčka prenasleduje už poriadne dlho. "Väčšinu Slovákov zaujíma len vlastný dvor. Máme pocit, že sem nikdy nič zlé zvonka nepríde, keď budeme tichučko. Nemôžeme sa tváriť, že to, čo sa deje s Európou a svetom - to neviemkoľké sťahovanie národov - sa nás netýka," hovorí. A snaží sa zvykať si na pocit, že tak dobre, ako nám je teraz, už dlho byť nemusí.
Do Dlhej noci mohol vniesť to, čo má jeho divadlo GUnaGU v krvi. Ponuku režírovať dostal od Šárky Ondrišovej, ktorá svoje pohybové divadlo elledance zase túžila skĺbiť s činohrou. "Naše prvé debaty boli o projekte, ktorý chystáme až na jar a pracovne ho označujeme ako alternatívny muzikál. Dlhá noc je akýmsi jeho predskokanom," prezrádza.
Na začiatku Dlhej noci bol hotový text. Nie je ho veľa - na slovo najbohatším je éterický výstup Viktora Horjána. Až následne sa vymýšľal pohyb, v niektorých scénach úzko prepojený s rekvizitami. Skúšanie napokon vyzeralo nasledovne: Šárka drilovala pohyb, poriadne hercov zničila, potom nastúpil Klimáček a robili sa dialógy a kompozícia.
Protagonisti si teda na vlastnej koži riadne vyskúšali, kde sa končí slovo a začína sa pohyb a naopak. "Tie situácie sa nedajú zovšeobecniť, ale sú momenty, kde je pohyb čímsi navyše a hodnota povedaného je stopercentná. Na druhej strane, aranžovanie textu bolo jednou veľkou pohybovou etudou. Snažili sme sa pohybové charakteristiky ušiť naozaj na mieru," vysvetľuje Ondrišová. Výsledkom je krehká skladačka poetických mikropríbehov, ktorej tvorcovia hovoria blízke stretnutie tretieho druhu. Fragmenty chaotického života vo výstupoch spolu viac či menej nesúvisia. Dokopy sú zľahka, a možno trochu nesmelo namiešanou vzorkou klimáčkovského 'vtipizovania' a pohybovo-scénicko-hudobnej metafory, ktorá uznáva zrozumiteľnosť.
