Tento rok na návštevníkov džezákov čakal aj jeden transcendentálny zážitok. Pripravila ho americká speváčka Dianne Reeves.
Bratislavské jazzové dni boli po druhýkrát v Inchebe a zdá sa, že nikto nespochybnil, že tieto priestory sú esteticky, akusticky aj funkčne veľmi príjemné.
Tento festival sa nevymedzuje alternatívne, je akceptovateľný aj pre nešpecializovaného poslucháča, ale jeho prvým kritériom je kvalita. Na džezáky sa chodí pre dôveru k značke, dôležité festivaly to majú skrátka tak. Na ich vrcholy potom spomíname roky. Jedným takým bol tento rok koncert americkej speváčky Dianne Reeves s triom.
Nákazlivá radosť, zvládnuté remeslo
Málokedy sa stáva, že hudba vyvolá transcendentálne zážitky, ale na tomto vystúpení jednoznačne boli. Fantastická hra tria s famóznym gitaristom Romerom Lubambom a neuveriteľnou rytmickou sekciou ukázala v kolekcii hlavne pomalších skladieb, ako sa hľadá krása s pokorou, pokojným sebavedomím, hlbokým vnorením a zacielením na detail. Každý tón bol zimomriavkový.
Vrcholom bol aj set 20-ročnej saxofonistky a speváčky juhokórejského pôvodu Grace Kelly. Je to malý zázrak - nahrala šesť albumov, spolupracovala s veľkými menami a vyslúžila si úprimné komplimenty strážcu čistoty džezu Wyntona Marsalisa.
Grace vystúpila zhodou okolností tiež s gitarovým triom. Ak sa niekomu zdalo, že skáče ako kozľa od žánra k žánru, presne tak to malo byť. A nad všetkým sa vznášalá nákazlivá radosť z hudby a smrteľne vážne zvládnuté remeslo. Džez nemá povinnosť hľadať nevychodené cestičky, ale keď bude Grace staršia, nájde ich zopár.
Kus dobrého remesla priniesol v piatok Talian Mario Biondi, ktorý vystúpil s formáciou The Italian Jazz Players. Hrali dobre spolu ako kapela aj jednotlivo ako sólisti. A žáner? Jasné, že soul džez, veď Biondiho neodolateľný bas najviac zo všetkého asociuje Barryho Whitea.
Poľský saxofonista Zbigniew Namyslowski so svojimi mladšími spoluhráčmi priniesol do sály veľký džez. Nádherné modálne veci, sofistikované témy a vplyvy poľského folklóru.
V piatok ešte obecenstvo strhla len 25-ročná rakúska speváčka Simone Komajer so svojím triom. Obrovský hlas, potenciál, solídna kapela s vynikajúcim arménskym klaviristom s robustným prejavom Karenom Asatrianom.
Európske fenomény a po nemecky hovoriaci džez
Keby sobotňajší večer začal Chick Corea so svojím triom, nebol by to zvláštny kvalitatívny rozdiel oproti triu Emila Viklického so slovenským bubeníkom Cyrilom Zeleňákom. V sobotu zas bola headlinerkou B pódia veľmi zaujímavá Češka Petra Vlková, ktorú sa vyplatí sledovať, lebo je pri všetkej džezovosti veľmi svoja a svojské má aj úpravy Beatles a Queen.
Na B pódiu hviezdil švajčiarsky big band The Lucerne Jazz Orchestra s vekovým priemerom asi 20 rokov, súhrou a veľmi modernými kompozíciami. Vôbec, moderné big bandy z Európy sú fenoménom.
Nemecký hráč na trúbke a krídlovke Till Brönner bol headlinerom sobotňajšieho večera. Že je fantastický muzikant, o tom nikto nepochybuje. Doniesol si aj skvelých spoluhráčov, ale jeho smooth džez kĺzal po naleštenom povrchu. A že by to mohlo byť aj inak, dokázal virtuóznou verziou Donny Lee vo veľmi rýchlom tempe.
Naše talenty, ktoré nič nezanedbávajú
Unplugged kvartet Bloom s charizmatickou speváčkou Barborou Drahovskou naplnil malú sálu krehkými a citlivými pesničkami. Bol by dobré vedieť, ako to znie so slovenskými textami.
La3no Cubano napriek názvu hrajú širokospektrálnu world music, ktorá si požičiava aj z Balkánu a Slovenska, a robia to nákazlivo radostne. Ak by sa dal Jerguš Oravec so svojím 3JOm pripodobniť k jednému umelcovi, určite by to bol John Mayer. Oravec je dobrý gitarista a solídny spevák a navyše na sebe viditeľne pracuje. A na rozdiel od iných bluesových kolegov nezanedbáva ani imidž.
Trio Fridge Aside zo Senice sa polohuje ako jazzrock, a to je naozaj aj charakteristika ich hudby – rock, požičiavajúci si improvizačné možnosti džezu. Inak ktovie, čo v tej Senici rastie, keďže je tam niekoľko dobrých hudobníkov.
Autor: Marián Jaslovský
