Keď bol Adam Oľha na FAMU, jeho otec si založil novú rodinu. Nakrútil o tom citlivý a zrozumiteľný film a na prestížnom Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave zaň celkom zaslúžene dostal cenu divákov.
K jednému filmu z jihlavského festivalu bola katalógová popiska mimoriadne osobná: „V roku 2005 sa otec dokumentaristu Adama Oľhu rozhodol opustiť svoju ženu a šesť detí a začať nový život. Adam, najstarší zo súrodencov, mapuje vzťah rodičov od jeho počiatku, odhaľuje problémy v komunikácii medzi ženou a mužom a pozoruje, ako sa problémy rodičov odrazili v živote jeho sestier.“
Hm, taký film musí byť ťažké nakrútiť a na to, ako sa to Adamovi Oľhovi podarilo, sa pozerala úplne zaplnená veľká sála jihlavského festivalu. Podarilo sa mu to tak dobre, že nadšené a dojaté publikum potom rozhodlo, že Nový život dostal cenu divákov.
Ochraňoval babičku, mamu a päť sestier
Adam Oľha hovorí, že k štúdiu dokumentu na FAMU ho priviedol otec. On, tiež režisér, neustále fotil a nakrúcal, veľmi často aj rodinu. Kameru mal, už keď sa na vysokej škole zoznámil s budúcou manželkou, zaznamenal napríklad ich prvú spoločnú návštevu u jej rodičov. Aj ona, aj deti si zvykli, že otec je cez sviatočné i všednejšie chvíle „chodiacou kamerou“, a zvykli si tiež, že fotografie z ich rodinného života sa dostávajú na všelijaké výstavy.
Preto asi chápali, že Adam teraz potreboval otcovu dokumentačnú metódu sám využiť. Hodila sa mu pri zisťovaní, čo sa v ich živote po jeho odchode zmenilo. Verili, že im to nijako neublíži, aj keď na to Adam použije kameru a fotoaparáty, ktoré mu práve otec prenechal.
Intimita vo filme alebo v televízii dnes nie je až taká vzácna vec. Možno, že nie je vzácna vôbec a to, čo sa s odhaľovaním intimity spája, je zväčša hľadanie senzácie. Film Nový život je popritom ako taký nežný zázrak – Oľha si našiel odstup od rodiny, bol úprimný a otvorený, k rovnakej úprimnosti doviedol aj mamu, babičku a päť sestier a zároveň bol k nim opatrný a citlivý, ochraňoval ich. Jeho otázky boli jemné, ich odpovede dôstojné. Niekedy cynické a vtipné, inokedy serióznejšie a rozvážne.
„Veľa scén pochádza z kuchyne, akoby sme nič iné nerobili, len varili a jedli. Myslela som, že náš život je pestrejší, Adam si vybral toto. Takto sa s tým všetkým pokúsil vyrovnať, len ja neviem, či to aj iní pochopia a či ich jeho film nebude nudiť,“ hovorila po premiére v Jihlave Adamova mama, herečka Jana Oľhová.
Jej odhad nebol správny. Keď niekto múdro aj pekne rozpráva o tom, prečo sa mu rozpadol vzťah, nie je možné, aby sa takou bytostnou témou nedotkol niekoho iného a neprihovoril sa mu. Nový život možno vznikal ako portrét jednej rodiny, vo výsledku je to však zrozumiteľný film o tom, ako jedna nečakaná zmena v osobnom živote ovplyvní všetky ostatné ľudské vzťahy. Nielen tie prítomné, aj tie, ktoré len v budúcnosti vzniknú.
To by bola komplikovaná odpoveď
Adam Oľha už žil v Prahe, keď sa jeho otec odsťahoval a pri krátkych pobytoch doma sa ho už nikdy neodvážil opýtať, prečo odišiel. Nestihol to ani vo filme. „Otec isto čakal, že sa ho to pri nakrúcaní spýtam. Možno, že sa ho to už nikdy nespýtam. Taká otázka sa nedá položiť jednoznačne, nedá sa na ňu ani jednoznačne odpovedať. Na odchod bývajú komplikované odpovede, my všetci si to musíme v hlave nejako prefiltrovať,“ hovoril v Jihlave režisér. „Za zásadnejšiu otázku tohto filmu preto považujem: Prečo môj otec prestal fotiť?“
Spôsob, akým dnes režisér Adam Oľha fotí, veľmi pripomína to, ako s fotografiami pracoval jeho otec. Obaja si zvykli vyvolávať fotografie s bielym rámikom okolo a čiernym perom pripísať jej názov. Jeho otec venoval umeniu väčšiu časť svojho života – on si teraz myslel, a správne, že by to fotografia aj film mohli nejako jeho rodine vrátiť a niečo pre ich život urobiť.
Spoluproducent Marko Škop hovorí, že o distribúciu filmu v zahraničí sa už stará Wide House a zároveň sa tiež čaká, ako na film zareagujú veľké festivaly po novom roku. V decembri sa Nový život dostane do našich kín – podľa ohlasu z prestížneho festivalu v Jihlave by v nich mohol mať úspech. Mal by ho mať.
