Ako vzniká hit: Pevnina detstva Deža Ursinyho a Ivana Štrpku

V roku 1978 vyšiel album Pevnina detstva a meno skladateľa a speváka Deža Ursinyho sa nečakane vynorilo z prepadliska zabudnutia. Päť rokov o ňom nikto nepočul a odrazu prišiel s hudbou, ktorá bola taká originálna, že sa ju nedalo ignorovať.

Pri návratoch do minulosti, najmä tej socialistickej, je veľmi dôležité, v akom časovom období sa ocitnete. Svoje morbídne čaro majú stalinistické päťdesiate roky, veselosť a pestrosť majú najmä roky šesťdesiate, ale aká bola druhá polovica sedemdesiatych rokov?

Keby ste mali stroj času a odviezli sa ním do roku 1978, ocitli by ste sa v období, v ktorom sa doslova zastavil vývoj a čas. Môžete hľadať a pátrať po niečom významnejšom a pamätihodnom, nenájdete takmer nič. Ideálom doby bolo – nevytŕčať a príliš na seba neupozorňovať. Platilo to všade a najmä v umení.

Keď v roku 1977 zopár ľudí spísalo Chartu 77, v ktorej sa domáhali dodržiavania ľudských práv, vyvolalo to takú zúrivú reakciu komunistického režimu, že všetci pre istotu sklopili uši a čakali, kým to najhoršie prejde.

Disco a socpop

V zahraničných hitparádach vládlo disco a aj v Československu bola najobľúbenejšou skupinou Boney M s kolotočiarskymi hitmi ako Rivers of Babylon či XY.

Ostrov (úryvok)

Text: Ivan Štrpka

V mojej hlbokej noci
rieka stojí.
Voda je nehybná -
nedostupné dná.
Meraví vtáci visia
nad nehybnou vodou.

Nijaký signál
neprichádza
z nehybnej lode.
Ani svetielko z lode,
na ktorej som priplával.

Tam vzadu na palube
nehybne
spočívajú v tme:
môj kompas, môj meč, môj štít
aj všetko, čo som prežil.

Všade predo mnou sa v tme ukrýva breh.
V pätách cítim, ako tuhne beh.

Stojím na novom brehu uprostred starej noci.
Pretože nedúfam,
pretože nedúfam, že vietor,
pretože vánok, pretože úzky dym, čo ma viedol, sa stratil.

Nahý a nepokojný stojím na novom brehu, uprostred starej noci,
uprostred noci.

Ako uprostred tvojich dlhých,
temných vlasov.
Pretože nedúfam, že ťa uvidím.
Pretože vánok, pretože úzky dym.
Pretože dieťa zviera prázdnu loptu pred sebou.
Akoby pochádzalo samo zo seba.

Dážď, nahý dážď.
Kvapka za kvapkou,
vyklíč už suchou tmou
narastaj šumením,
nestály živý strom.
V ľahučkom hrmení rodíš sa zo seba, trváš až za obzor,
zaplav mi tvár.

Do vlastných myšlienok
nevidím,
som len signál z noci.
Ostrý dym.
Môj tieň
sa na ceste meravo lomí.
Všetci sú meraví,
chodci aj stromy.

Všetci mnou prešli.
A zostávajú vo mne.
Noční chodci, nočné stromy,
všetci tí, čo blúdia stratení
vo vlastných tieňoch,
tieňoch, čo klenú nocou
bezbrehý, úzky, nedozierny most.

Stojím na vzdušnom moste uprostred hlbokej noci.
Vlak bez konca sa rúti temnotou mojich očí
a vrhá temné tiene
temných okien
na temné chvenie
temných bezbrehých mostov.
Okno za oknom
a za každou tmou TY.

Do vlastných myšlienok nevidím.
Som len signál z noci.
Úzky dym
Ostrým tichom odpovedá noc.
Tvoje svetlo nejde na pomoc.

Stojím na krehkom moste uprostred hlbokej noci.

Dážď, nahý dážď.
Kvapka za kvapkou,
príď stále suchou tmou,
noc v tebe dorastá
a zreje svetlý plod.
V ľahučkom hrmení rodí sa zo seba trvá až za obzor.

Zaplav mi tvár.

Disco spieval aj Karel Gott (Bloudím pasáží) či Karel Zich (Měla na očích brýle).

Na Slovensku zažiarila Marika Gombitová, najpopulárnejším spevákom bol Karol Duchoň a najznámejšou skupinou Orchester Braňa Hronca, medzi mladými bodoval Modus.

Ak máte predstavu, že ste mohli vojsť do obchodu s gramoplatňami a tam si kúpiť nejakého svojho obľúbeného interpreta, hlboko sa mýlite – výber bol slabý alebo žiadny.

Vydavateľstvá si dávali pozor, čo vydajú, všetko sa schvaľovalo a pripomienkovalo, v dôsledku čoho trvalo rok či dva, kým niečo vyšlo.

Nuž a v tejto záľahe nasprostastého disca a socialistického optimistického popíku sa odrazu zjavil album nazvaný Pevnina detstva, zložený a naspievaný interpretom, ktorý bol legendou už vtedy: Dežom Ursinym.

Prepíjanie hlušinou

S Dežom Ursinym (1947 – 1995) sa spájali najmä šesťdesiate roky – najprv to boli legendárni The Beatmen (1965), potom power trio The Soulmen (1967) a vrchol tvoril album, ktorý Ursiny nahral v Prahe s českými muzikantmi: Provisorium (1972).

Album naspievaný po anglicky mal šťastie, že vôbec vyšiel – angličtina ani rocková hudba už neboli v móde. Pred normalizáciou sa Ursiny zašil ako dramaturg krátkeho filmu na Kolibe a na hudbu takmer rezignoval.

Sám neskôr povedal: „Mágal som sa vo vlastnej šťave a v bistre Krym sa prepíjal tou hlušinou, ktorou pre nás bola tá doba…“

Našťastie nezostal len pri každodennej fľaši vodky – v roku 1974 ho podobne postihnutý (t. z. odpísaný) prozaik Dušan Mitana zoznámil s básnikom Ivanom Štrpkom a pomaly sa začal rodiť projekt, ktorý znamenal Dežov návrat k hudbe.

Gondwana

Ak chcel spievať, musel zabudnúť na angličtinu – tento fakt si Ursiny uvedomoval a aj preto sa začalo jeho hľadanie vhodného slovenského textára. Tiež vedel, že nechce robiť populárnu hudbu, ale niečo viac – ťahalo ho to k väčším celkom a k umeleckej výpovedi.

Štrpkove básne ho očarili – boli nezrozumiteľné, nerýmovali sa, bol to zvláštny abstraktný svet plný silných obrazov a navyše mali rytmus. V roku 1975 Ursiny dotlačil Štrpku k tomu, aby mu konečne napísal prvé texty.

Pri nekonečných krčmových rozhovoroch vymysleli koncepciu albumu, ktorý sa mal volať Gondwana – rovnako ako prakontinent, z ktorého vznikli všetky dnešné pevniny.

Štrpka napísal prvú obsiahlu báseň nazvanú Tristanov ostrov a Ursiny sa pri klavíri pustil do zhudobňovania.

Zákaz

Dva roky trvala príprava albumu. Aranžmány Ursiny písal so svojím dvorným klaviristom Jaroslavom Filipom a cieľavedome z nich vynechali gitaru – čo bol šok pre Dežových starých fanúšikov – poznali ho ako skvelého gitaristu a na novom albume nezaznel z gitary ani tón.

Deň pred nahrávaním prišiel z vydavateľstva Opus zákaz – komusi sa znepáčil názov Gondwana, nevedeli si vysvetliť, čo sa za ním skrýva.

Zasiahol Ľubomír Feldek, ktorý napísal priaznivý posudok na celú koncepciu albumu a jediným ústupkom napokon bolo, že zmenili názov na Pevninu detstva, s čím sa Ursiny ani Štrpka dlho nedokázali zmieriť.

Na snímke tridsaťdvaročný Dežo Ursiny v pozadí pri klávesoch Jaro Filip. Foto - Dušan Taragel

Džezrockový artrock

Polovica sedemdesiatych rokov bola v znamení dvoch hudobných prúdov – na jednej strane to bol džez rock (Weather Report či Mahavishnu Orchestra) a na druhej art rock reprezentovaný skupinami ako Yes, Genesis či Pink Floyd.

Ursiny na nahrávanie získal skvelú džezovú rytmiku, najlepšiu, aká na Slovensku bola – bubeníka Cyrila Zeleňáka a basistu Tóna Jara. Celá Pevnina detstva tak vďaka nim (a Filipovi pri klávesoch) pulzuje džezrockovými rytmami, dlhé plochy skladieb a spôsob spievania zasa zaváňajú art rockom.

Výsledkom nahrávania boli štyri skladby: osemnásťminútový Ostrov a tri kratšie: Privretými očami, Nové dieťa a Jedného dňa.

Na svete bolo dielo, aké na Slovensku ešte nikto neurobil – premyslené do posledného detailu, s básňami namiesto textov, s pomalými lyrickými pasážami i s úchvatnými svižnými pasážami a s atmosférou pripomínajúcou sen či surrealistické filmy.

Foto - Dušan Taragel

Prijatie

V roku 1978 album Pevnina detstva konečne vyšiel a v úzkom kruhu intelektuálov, hudobných fajšmekerov a najmä študentskej mládeže vyvolal nadšené reakcie a stalo sa z neho to, pre čo vznikol aj tento článok - hit.

Starí Ursinyho fanúšikovia boli rozladení, pretože to bol iný Dežo, než očakávali – spieval po slovensky čudné texty, nehral na gitaru a nikto mu nerozumel. Pevnina detstva bol Ursinyho comeback (vtedy sa tomu tak nehovorilo) a aj vďaka tomu, že jeho hudba bola nesmierne vzdialená od potrieb pracujúceho ľudu a bola skrz-naskrz subjektívna, bola svojím spôsobom aj neškodná.

Vydavateľstvo Opus otvorilo teda Ursinymu dvere dokorán, pretože svojou tvorbou im napĺňal kolónku „súčasná hudba pre náročného poslucháča“.

V roku 1980 vyšiel ďalší Ursinyho a Štrpkov album – nazvaný Nové mapy ticha a po ňom nasledovali ďalšie, o ktorých osudoch si môžete prečítať v úctyhodnej a pedantne zostavenej knihe publicistu Mariana Jaslovského Dežo Ursiny - Pevniny a vrchy.

Dnes

Dnes sa o Pevnine detstva viac hovorí a píše, no omnoho menej sa počúva. Otázka je – kto by už počúval skladby dlhé dvadsať minút?

Môžem vás však ubezpečiť, že ak si ten čas nájdete, Ursiny so Štrpkom vás vtiahnu do sveta plného nádherných melódií a básnických obrazov, sviežich rytmov a zároveň ponurého napätia. Táto hudba nezostarla ani po tridsiatich piatich rokoch a chce len otvorené uši a hlavu.

Dežo Ursiny / Iva Štrpka: Pevnina detstva

Zloženie:

Tracklist:

1. Vtáci (1:01 / Ursiny, text: Mitana)
2. Ostrov (18:46 / Ursiny, text: Štrpka)
3. Privretými očami (8:26 / Ursiny, text: Štrpka)
4. Nové dieťa (Bežím na sever) (3:20 / Ursiny, text: Štrpka)
5. Jedného dňa (5:42 / Ursiny, text: Štrpka)