Albumy elektronického mága Mobyho, Davida Bowieho, skupiny Wilco či vychádzajúcej hviezdy Ryana Adamsa vznikli pred útokom, ich obsah však zapadol do atmosféry americkej spoločnosti. Intenzívnejšie než pokusy rapera Eminema, nafúkaného Kida Rocka alebo nacionalistických spevákov country.
Príbehy ľudí, ktorých poznačili útoky, vyrozprával na albume Rising rockový pesničkár Bruce Springsteen. Rock však dnes už nemá takú silu, aby rozhýbal spoločnosť, ako to bolo cez vietnamskú vojnu.
Country spevák Steve Earle nahral skladbu John Walker Blues, v ktorej opisuje svet amerického taliba a z jeho premeny na militantného moslima obviňuje konzumnú spoločnosť.
Mamutie firmy po 11. septembri menili edičné plány a svoje hviezdy držali v úzadí. Keď v novembri trúchlenie ustúpilo, vyšiel nový album popbábiky Britney Spearsovej. Predalo sa ho slušných 4 milióny kópií, to znamená, že pop by prežil aj atómovú vojnu.
Malý počet albumov zaoberajúcich sa tragédiou, naznačuje, že umelci ani vydavateľské firmy nemajú na 11. september chuť. Ako keby všetky nové albumy boli vyrobené v spoločenskom vákuu. Nahrávacie spoločnosti a médiá ešte stále filtrujú všetko, čo súvisí s útokom. Po tragédii sa na verejnosti objavili zakázané piesňové zoznamy, pomocou ktorých chceli rozhlasové stanice spoločnosti CCC „ochrániť ľudí pred psychickou ujmou“.
Na čiernych listinách boli medzi škodlivými skladbami aj Lennonova Imagine, Armstrongova What A Wonderful World či Denverova Leaving On Jet Plane. „Zakázaní“ hudobníci obvinili rádiá z cenzúry.
Pred uverejnením čiernej listiny rádiá vysielali nekomerčné piesne, ktoré odrzadľovali skutočné pocity ľudí. Presne tie chceli Američania počuť. Trvalo to však iba niekoľko dní.
ANDREA PUKOVÁ, MARTA FRIŠOVÁ a PETER BÁLIK