Občas sa stáva, že po prvom úspechu sa niekto na dlhší čas vytratí zo scény, potom ho objaví mladšia generácia a naštartuje mu druhú kariéru. To sa presne stalo Terrymu Callierovi (*24. 5. 1945 - +28. 10. 2012).
Nestal sa síce až tak slávny ako jeho kamarát z detstva Curtis Mayfield, no v Amerike bol dosť známy, pozvali ho aj na prestížny festival Jazz Montreaux vo Švajčiarsku.
S nálepkou folk-jazz
Znalci vedeli, že má zaujímavo zafarbený hlas a že v 70. rokoch urobil sériu zaujímavých nahrávok, pre ktoré kritici vymysleli nálepku folk-jazz.
V 80. rokoch sa namiesto hudby začal venovať dcére a štúdiu sociológie. Mnohí kolegovia z University of Chicago spoznali jeho druhý život až o dekádu neskôr, keď začal cestovať do Anglicka.
Vplyvný dídžej Gilles Peterson vytiahol jeho nahrávky a mladá generácia, ktorá začala spájať džez s elektronikou našla svojho guru.
"Už som sa nesnažil byť muzikantom, zvykol som si na obyčajný život," povedal pre The Guardian ako čerstvý šesťdesiatnik.
Podarilo sa mu však zladiť oba svety aj premostiť generácie. Najčastejšie spolupracoval s Massive Attack. Ten úžasný elektrizujúci falzet v úvode pesničky Live With Me patrí jemu, členovia kapely mu produkovali aj album.
Spieva na nahrávkach Kyoto Jazz Massive alebo s Beth Orton, ktorá ich koncertný duet Dolphins opísala ako „jeden najkrajších večerov môjho života".
Candyman
Jednu zo svojich najznámejších starých piesní nazval You're Goin' Miss Your Candyman. Slovo Candyman sa v angličtine používa pre strašidelnú postavu s hákom namiesto ruky, ktorá sa zjaví, keď toto slovo trikrát vyslovíte pozerajúc do zrkadla.
V slangu ide o drogového dílera. On nebol jedno ani druhé, ale jeho hlas bude mnohým veľmi chýbať. Takých originálov totiž veľa nie je.
