Divadlo Stoka sa uviedlo v nových priestoroch bratislavskej A4-ky premiérou inscenácie Neistý grunt.
Slovná hračka v názve novej inscenácie Blaha Uhlára zrejme súvisí so štátnou dotáciou. Isté je len jedno: grant je neistý. Táto skutočnosť určuje, čo sa bude hrať.
Režisér pracuje na takmer prázdnej scéne s dvoma hercami - mladými mužmi, ktorí rozohrávajú scény tak, ako sme v prípade divadla Stoka zvyknutí. Vezmú nápad, zrealizujú ho mlčky, pohybom alebo ho rozvinú do dialógu, pričom využijú reč tiel. Postupne navodia magicko-naturalistickú, často absurdnú situáciu.
Boli sme svedkami láskyplného dramatického spevu známej piesne o smrti. Chvíľu nato vypukla hádka predajcu lístkov s pasažierom, ktorý sa chcel nechať odviezť do obce s nevysloviteľným názvom. Potom vypukol búrlivý konflikt vrátnika s držiteľom karty ISIC. Zrazu sa prekáral záhadný kaderník so všivavým klientom, ktorý sa chcel dať ostrihať. Prišla scéna s kvázi úslužným čašníkom, čítali sa básne, viala zástava.
Uhlár len raz vstúpil hláškou do rozohratej scény z tmy od technického pultu. Inak nechal celý priestor hercom. Našiel v nich šikovných partnerov pre svoje videnie reality – karikovanej, oplzlej, teatrálnej, exhibujúcej, kritickej aj bezmocnej.
Chlapci naskočili na jeho zmysel pre humor s istotou. V niektorých chvíľach sa v ich postavách skutočne blysla režisérova tvár, jeho grimasa či gesto, dokonca občas sa scény akoby obtreli o typické herecké spôsoby niektorých bývalých „stokárov“ (napríklad postava čašníka/Vlado Zboroň). Nevedno, či to bol zámer, ak áno, mohol byť pokojne ešte čitateľnejší. V každom prípade sa podarilo pomerne vrchovato naplniť atmosféru inscenácie.
Niektoré scény boli možno príliš rozťahané a pointa sa strácala vo forme. Herci však boli čarovní. Prekvapili bystrým prístupom k témam a chuťou robiť typ divadla, ktoré dnes už samotná metóda kolektívnej tvorby nemôže ospravedlňovať. Nebola to len nostalgia, ktorá vo viac aj menej skalných divákoch rozprúdila krv. Aj preto by bolo dobré, keby sa na tomto schátranom otcovskom grunte zgruntu pravidelne zabralo. A keby sa nielen zasmiala, ale aj zodpovedne pridala ďalšia (hlavne duchom) mladá tvorivá chasa.
Recenzia/divadlo
Blaho Uhlár a kol: Neistý Grunt (Vnútrodruhová agresia)
Scenár: Braňo Mosný, Peter Tilajčík, Blaho Uhlár s použitím autorov: Jack London, Czesław Miłosz, László Jávor.
Účinkujú: Braňo Mosný, Peter Tilajčík
Výtvarná spolupráca: Miriam Struhárová
Réžia: Blaho Uhlár
Premiéra: 31. 10. 2012 v A4-Nultom priestore v Bratislave
