. Nič sa nedá robiť, seriózna filmová tvorba je jedna vec, skutočnú popularitu však prináša masová zábava. No, a v tom čase sa práve vysielal jeden z prvých slovenských televíznych "sitkomov" Zborovňa. Teda žáner, ktorý si vždy nájde diváka. Nevadí ani, že išlo viac menej o experiment, lebo s takouto pôvodnou tvorbou dovtedy neboli temer žiadne, a určite nie dobré, skúsenosti.
Seriály a sitkomy, ani tie zahraničné, si na paškál profesiu učiteľa neberú často. Lekári, novinári, fotografi, priatelia, partneri - to sú najobľúbenejšie skupiny ľudí, ktoré mapujú. Školu spomína nanajvýš slávne Beverly Hills, tínedžerské Konečne zvoní, školopovinné čarodejnice, ale veľa učiteľov v nich neuvidíte. Sú o študentoch, ich problémoch s učením a láskou a o karikatúrach týchto problémov.
A pritom sú učitelia so svojimi profesionálnymi deformáciami tak vďačnou témou! Na Slovensku sa ich chytil autor Viliam Klimáček, autor scenárov a divadelník, ktorý však počiatočnú ponuku napísať televízny sitcom odmietol. Napokon, hoci sa na Zborovňu spočiatku frflalo a vysielali ju na "utajenom" kanále, akým bola Luna, pri aj tak nízkej sledovanosti Luny si Zborovňu obľúbilo pomerne dosť divákov. A mala aj kladnú odozvu. Až teraz však televízny učiteľský zbor dostane do skutočnej konfrontácie s úspechom či neúspechom. Slovenská televízia totiž kúpila všetkých tridsaťdva častí a od minulého týždňa začala nakrúcať nových osemnásť dielov. Vysielať sa začnú od 8. januára 2003 v naozaj exkluzívnom vysielacom čase. Na prvom programe, vždy v stredu o 21.30 h, repríza bude vo štvrtok poobede. Ak televízny učiteľský zbor divákom prirastie k srdcu, bude sa v pokračovať v príprave ďalších dielov. Na slovenské pomery ide teda o nevídane rozsiahly projekt pôvodnej dramatickej tvorby.
Autor Viliam Klimáček, spätý s divadlom GUnaGU, mal k experimentom vždy blízko. No na televízny sitcom sa mu to už videlo priveľa. Čo sa však dá robiť - ako literát na voľnej nohe, ktorý živí aj rodinu, predsa len ponuku na sitkom pochopil správne ako výzvu, hoci sa domnieval, že aj tak zostane iba pri pár častiach. Všetko však bolo inak. Ukázalo sa, že on, herci aj režisér, iba potrebovali čas, aby našli grif k osobitému žánru a materiál sa začal rozrastať, postavy ožívali. Do novej série privial nové vetry nepochybne aj nový spoluautor epizód Radek Bachratý, ktorý bol pri prvej sérii iba autorom námetu. Teraz jednotlivé časti píšu viac-menej na striedačku.
Zvonííí
Týždeň pred prvým septembrom sedeli učitelia na svojich stoličkách v zborovniach. Už od 22. augusta však boli obsadené aj stoličky improvizovanej zborovne v Mlynskej doline. Až do októbra tu budú pred kamerou riešiť školské peripetie Božidara Turzonovová, Diana Mórová, Zuzana Fialová, Oľga Belešová, Marián Zednikovič, Richard Stanke a Ján Kroner. Budú tu spolu zavretí viac-menej dennodenne, až do októbra. Nakrúca sa od rána do večera, skoro stále sú protagonisti v zábere. Niet veľa času na rozhovory. Našťastie, keď sme do štúdia prišli my, Marián Zednikovič a Zuzana Fialová ešte čakali, keby do vstúpia do deja. A tak sa nám mohli venovať.
Sitkomy sú fajn
Zuzana Fialová v sexi tričku a koketnej čiapke predstavuje najmladšiu obyvateľku zborovne, anglickú lektorku. Zaujímalo nás či sama sleduje sitkomy.
- Jasné, sitkomy sú fajn. Najmä o jedenástej v noci, keď sa už nedokážem na nič sústrediť a ešte potrebujem žehliť, sú pre mňa života budičom. Nielen obligátni Priatelia, veľmi som si obľúbila napríklad seriál Grace to zvládne, ktorý chodil neskoro v noci na STV. Vždy som si pri posledných košeliach vravela, ježiš, zvládne to Grace, zvládnem to aj ja.
A čo slovenské sitkomy?
Vy nejaký poznáte? Neviem, či sa dá Zborovňa nazvať sitcomom, ale určite je to nový žáner. Dača Turzonovová vtipne poznamenala, že v našom prípade nie je slovo "sitcom" odvodené od situačnej komédie, ale od slova sitting. Sedíme a rozprávame. Nie je to postavené na akcii, ale na slovnom humore.
Aké ste mali odozvy, keď sa Zborovňa vysielala?
V okruhu ľudí, s ktorými mám osobný kontakt, dobrý. Ich to celkom zabávalo. Ako reagoval bežný divák, to vlastne neviem. Ale keď som ležala v nemocnici, spolupacientka ma pozorovala, no potom to nevydržala. "Nehrali ste vy v Zborovni ? A ja som rozmýšľala ako do takej slovenskej - no, povedzme, tvorby - dostali americkú herečku."
Ako ste s účinkovaním v Zborovni spokojná vy sama?
Je to príjemnejší spôsob zarábania peňazí ako v dabingu. Nové diely sa mi zdajú lepšie. Predsa len, vtedy to bolo aj pre Vila nové, nevedel, do čoho ide. Teraz už mal pripísaní možnosť konfrontovať sa s výsledkom, navyše - už píše viac na nás. Každý sme svoju postavu oživili, dodali jej istý rozmer, s ktorým on teraz môže pracovať i v texte.
Viete si samú seba predstaviť ako učiteľku?
Rozmýšľala som nad tým, lebo herec má možnosť učiť na VŠMU či konzervatórium. Aj som dostala ponuku, ale mám malé dieťa a problém naučiť ho čo len správne jesť príborom. Ako mám teda pätnásť detí učiť niečo o emóciách?
Aký ste vy mali s učiteľmi vzťah?
Som z tých, ktorí majú problémy s autoritou, čo sa v skoršom veku, samozrejme, týkalo hlavne učiteľov. Pokiaľ si dal námahu brať ma ako jednotlivca, bolo to v poriadku. Pokiaľ chŕlil záplavy klišé, vehementne som sa bránila.
Mnohí učitelia, najmä na základných školách, majú tendencie skôr lámať, než sa zaoberať individualitami.
Mňa skôr začali ignorovať. Hoci som bola vo vzťahu k učiteľom skôr problematická, učila som sa dobre. A so samými jednotkami sa predsa len žiak ťažšie láme. I tak som to v piatej triede dotiahla na návrh dvojky zo správania. Naši skoro omdleli, lebo boli presvedčení, že s mojím štúdiom je všetko v najlepšom poriadku. Lenže, oni netušili, že na konci žiackej knižky je ešte časť na poznámky a tých som mala more. Najviac mi ich dávala ruštinárka, mne jedinej ich dokonca vpisovala červeným perom. Ale inak si myslím, že ma mala celkom rada. V podstate som ju zabávala. Na koho však fakt rada spomínam, bol náš triedny profesor na základnej škole. Už to, že sme mali muža, keď na zéeškách učili samé ženy. Učil nás zemepis a telocvik a vedel veľmi rýchlo a veľmi presne hádzať kriedou alebo obrovským zväzkom kľúčov. Neunúval sa upozorňovaním - Fialová, ticho! Rovno po mne hodil, čo mal práve po ruke. A keď sme hnevali, celá trieda sme chodili i dve - tri hodiny po Petržalke s vedrom a zbierali odpadky. Inak, celkom dobrá metóda, myslím, že by sa mohla ujať na slovenských školách. No, a ešte nás nechal celú vyučovaciu hodinu vykladať a skladať stoličky. Kombináciou týchto metód dosiahol, že sme boli na jeho hodinách tichí a dobrí.
Ako sa končia prázdniny pre učiteľov, tak aj pre vás ako herečku. Aké boli?
Mala som krásne leto, lebo som na mesiac a pol nevzala žiadnu prácu. Ku koncu sezóny som už bola vyčerpaná. Skoro tri týždne som strávila v Nízkych Tatrách, mimochodom, nečakala som, že sa tam tak zlepšili služby, a potom som bola dva týždne na lodi na mori. Všetko s mojím päťročným synom, takže aspoň mesiac ma nebudú trápiť výčitky, keď začnem znovu naplno pracovať.
Zjaví sa Buntaj?
Na rozdiel od Zuzany Fialovej sršiacej temperamentom, Marián Zednikovič pôsobil seriózne a unavene. Seriózne preto, že bol atypicky navlečený do obleku - hrá totiž riaditeľa súkromného gymnázia. A unavene preto, že cez leto príliš neoddychoval. S výnimkou pár dní v Chorvátsku bol stále v Bratislave, na starosti mal Letné shakesparovské slávnosti, teraz nakrúca. No neprekáža mu, že si kvôli Zborovni odrezal z finišujúcich divadelných prázdnin. Naopak, považuje za úžasné, že sa STV rozhodla dať nevídaný priestor pôvodnej dramatickej tvorbe. Priznal sa tiež, že ako študent mal k učiteľom vcelku pozitívny vzťah.
"Na základnej škole som sa učil veľmi dobre, nemal som problémy. Najtvrdší postih bol, keď som v štvrtej triede musel sto krát napísať - "bez dovolenia súdružky učiteľky nesmiem svojvoľne k potoku." Trocha inak to bolo na strednej. "Chodil som na novootvorené gymnázium Ivana Horvátha, kde bolo desať prvých tried, z toho tri dievčenské. Takže, čo už som tam ja mohol premýšľať o učení? Čo mi išlo ľahko, s tým som problémy nemal, ale kde sa bolo treba učiť systematicky, v tom človek začal lietať. Našťastie, bol som bol nekonfliktný, školami som prešiel bezúhonne."
Učiteľský kolektív, ktorý má ako riaditeľ pod palcom, je nemenný. Občas však ako hosť vstúpi do zborovne aj nejaká iná postava. Anna Šišková si zahrala novinárku, František Kovár farára. No jedna postava, hoci sa spomína snáď najčastejšie, ešte nikdy nevstúpila. Školník Buntaj.
"Verím, že sa napokon objaví. V jedinom zábere. Nakukne do riaditeľne - pán riaditeľ, niekto na vás vonku čaká! A bude ho hrať niekto veľmi slávny," premýšľa Marián Zednikovič než odkráča na pľac.
Uvidíme...
Autor: Barbara Dvořáková
