Nepokoj vietnamských veteránov nemizne ani v pokojnej texaskej krajine. K ich tajomnému a ťažko opísateľnému rozpoloženiu sa priblížil Michael Grigsby v tichom, ale strhujúcom filme.
„Mal som v noci zlý sen, zdalo sa mi, že ma obkolesilo sedem Hispáncov. Neviem, čo to malo znamenať, nemám s nikým žiadny konflikt. Žeby to ešte súviselo s Vietnamom?“
Americká armáda poslala Dennisa Bolingera do Vietnamu pred štyridsiatimi rokmi. Keď sa vrátil, spolu s kamarátmi Davidom Johnsonom a Jamesom Wyattom vystupoval vo filme I Was a Soldier.
Vyzerali vtedy ako typickí farmári z Texasu s pokojnou budúcnosťou pred sebou. Oni sa však vnútorne trápili, nevedeli, ako sa vyrovnajú s tým, čo vo vojne zažili, len v najoptimistickejších chvíľach dúfali, že na to raz zabudnú.
Keď sa k nim britský dokumentarista Michael Grigsby po rokoch vrátil, znovu sa mohli rozprávať o tom istom. Nič iné ich už v živote neovplyvnilo tak ako Vietnam.
Hlučná Apokalypsa, tichý Texas
Film Michaela Grigsbyho Išli sme do vojny - jeho spoluscenáristkou je producentka Rebekah Tolley - sa v stredu premieta na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava.
Americkí režiséri mali povinnosť i prirodzenú túžbu vyjadriť sa k Vietnamu a aj o ňom nakrútili niekoľko výborných filmov.
Medzi nimi vyniká Coppolova dráma Apocalypse Now, preslávená viacerými filmársky náročnými scénami. Na jej začiatku počuť sotva identifikovateľný zvuk helikoptér, neskôr, keď americká armáda chystá jeden zo svojich najväčších útokov, sa k nemu pripojí veľkolepá hudba Wagnera.
Michael Grigsby je britský režisér a jeho film je teda úplne prirodzene iný. Nepoužil v ňom zábery z Vietnamu, nakrútil ho v tichom a nehybnom Texase, kde sa vietnamskí veteráni už mohli tisíckrát upokojiť a viesť normálny život. Keby sa dalo.
Obrazy vojny evokuje len tým, čo mali k dispozícii samotní vojaci, respektíve tým, čo im zostalo - emočné spomienky a nedokonalý jazyk, ktorým sa ich pokúšajú opísať.
A hovoria, že štyridsať rokov stará skúsenosť ovplyvnila aj ich blízkych a komunikáciu medzi nimi. Život v rodine nepomohol zmazať ich traumu, naopak, pocit nezmyselnosti sa preniesol na ich ženy a deti. Aj hnev, že vláda riskla ich životy.
„Mysleli sme si, že by sme mali ísť bojovať za svoju krajinu. Strávili sme tam roky, ale nedosiahli sme nič.“
Ani šťastní, ani smutní
Michael Grigsby je hosťom bratislavského festivalu a v stredu povedie Master class.
„Je typickým predstaviteľom britskej dokumentaristiky, to znamená, že v jeho filmoch sa tradičné postupy zaujímavo spájajú s novátorskými. Je zrejmé, že sa pozeráte na dielo niekoho, kto majstrovsky pracuje so zvukom aj obrazom,“ hovorí Pavel Smejkal, zostavovateľ festivalovej súťaže dokumentárnych filmoch.
„Zároveň je uňho zrejmý angažovaný a humanistický postoj a je celkom pochopiteľné, že sa vojakom vedel prihovoriť a vzbudiť v nich dôveru.“
Film I Was a Soldier bol jedným z prvých filmov o Vietname vôbec a traja mladí veteráni v ňom Grigsbyho upozorňovali, že ich skúsenosť je neprenosná. Keď sa k nim vo filme Išli sme do vojny vrátil, videl, že sú stále osamotení, nepochopení, niekedy až izolovaní.
„Nie som šťastný ani smutný, som niečo medzi tým,“ hovorí veterán Dennis Bolinger.
Grigsby skúšal narušiť ich tajomstvo a zároveň ho rešpektoval. Naznačil, že najbližšie k nemu sa dnes môžu dostať len nové generácie amerických vojakov z Iraku a Afganistanu.
Dokumenty na MFF Bratislava
Naše tipy
Michael Grigsby – Master class
streda, 14.00 Sklad č. 7
Klasik britského dokumentu príde s producentkou Rebekou Tolley. Príbeh vietnamských veteránov Išli sme do vojny sa potom premietne o 18.30 v kine Mladosť.
Posledná záchranka v Sofii
streda, 21.00 kino Mladosť
Na zachytenie stavu bulharského zdravotníctva a možností, aké majú lekári pri zachraňovaní životov, tentoraz postačila observačná metóda. Film nakrútil Ilian Metev, vyštudovaný huslista. Získal zaň cenu na festivale v Cannes.
Work Hard – Play Hard
štvrtok 16.00 kino Mladosť
Režisérka Carmen Losmann mala už s týmto filmom úspech na viacerých festivaloch. Zaujala minimalistickým štýlom, ktorý zrkadlí súlad medzi personálnou politikou nadnárodných firiem a chladnou architektúrou ich sídiel.
Päť rozbitých kamier
štvrtok 18.30 kino Mladosť
Režisér Emad Burnat je zo západného brehu Jordánu a kameru si kúpil, keď sa mu narodil syn. Neskôr mu poslúžila na nakrúcanie konfliktu na Blízkom východe, hoci si takmer ponechal metódu domáceho videa.
kk
