„Ukradli mi kamión!“ Nórski policajti v okolí Osla zvyknú po takom hlásení zostať pokojní a dotknutému šoférovi najprv odpovedajú. „V noci si si ho nechal pred krčmou. Ak nie, pozri sa na parkovisko z druhej strany obchodu.“
Prosto neprisudzujú vysokú pravdepodobnosť tomu, že by v ich regióne museli riešiť nejaký kriminálny čin.
Preto má aj najpopulárnejší detektív Nórska problémy s tým, ako vyriešiť krádež stomiliónového obrazu spojenú s niekoľkými vraždami. Stopy vedú k slušnému renomovanému personalistovi, ale viac v trileri Lovci hláv, nakrútenom podľa knihy Jo Nesboa.
Teda vlastne... Ak má niekto radosť z toho, že aj on je pri sledovaní detektívok tak trochu detektívom, z tohto prípadu nebude mať skoro nič. Všetko sa objasní až v posledných minútach, a na to on už nebude mať čas zareagovať. Režisér Morten Tyldum z väčšej časti zosúlaďoval vážne veci s paródiou a popritom rozvíjal svoju starú tému, teda generačné túžby po živote bez záväzkov. O tom už nakrútil film Kamoš, za ktorý získal Cenu divákov z Karlových Varov.
Po Lovcovi hláv dostal Tyldum ponuku z Hollywoodu. Predpokladáme, že okrem remeselnej všestrannosti zaujal tiež naturálnou scénou na záchode, ktorá desaťnásobne tromfne Trainspotting. Ale hádam aj s pozoruhodným dialógom medzi dvomi zločincami, ktorí si v záverečnom súboji dávajú školenie z etiky.