Hosťom filmového festivalu v Bratislave bol aj obľúbený herec z Magickej hlbočiny Jean-Marc Barr. Rozprával o svojich nových filmoch.
Sex v neskorom veku, prvé skúsenosti, sex v manželstve. Už samotný názov filmu, ktorý u nás premietal Medzinárodný filmový festival Bratislava, je výrečný, a tak neprekvapí, že dialógy sa točia okolo jedinej témy.
Vzhľadom na politický zámer bojovať proti predsudkom každého druhu sa jeho tvorcovia nevyhnú ani poučkám či frázam.
Šťastný a vtipný
„Je to malý milý film o potešeniach sexu,“ vyjadril v diskusii režijný zámer večne usmievavý Jean-Marc Barr, ktorého si ľudia azda najviac pamätajú zo snímky Luca Bessona Magická hlbočina.
Barr chcel divákom ukázať, že sex nemusí byť drsný ako v pornografických snímkach, ani intelektuálny, temný až tajomný ako v mnohých umeleckých filmoch, ale jednoducho šťastný a vtipný.
Tabu chceli tvorcovia tejto špecifickej snímky prekonať veľmi ľudským spôsobom. Chceli nakrútiť scény sexu, ktoré by sa čo najviac podobali reálnemu životu.
„Žijeme vo svete, keď majú sedemročné deti viac informácií o sexe, ako som ich mal ja, keď som mal dvadsaťpäť. Na internete vidíte všetko - smrť aj masturbujúcich. Pornopriemysel je tretím najväčším priemyslom po zbraniach a skrášľovacích prípravkoch. Stále viac a viac obsahuje hypermaskulinitu, ktorá je pre mnohých nedosiahnuteľná a frustrujúca. A zneužívanie žien je stále silnejšie a nechutnejšie,“ hovorí Barr.
Odvážni herci, čo sa nechceli len predvádzať
Prečo nemôžeme komunikovať ako dospelí o tom, čo je dostupné každému? Prečo sa nemôžeme pokúsiť ukázať, ako sa vieme vyvíjať ako jemné ľudské bytosti v týchto duševných a telesných vzťahoch, pýta sa svojím filmom.
Film má skrátenú „zmyselnú“ verziu, ktorá je vo Francúzsku dokonca prístupná mládeži od 12 rokov, ale aj verziu, v ktorej je o ďalších dvadsať minút sexuálnych scén viac. Každý si v ňom podľa tvorcov môže nájsť postavy na stotožnenie, či ide o 45-ročných rodičov, ich 20–ročné deti, alebo 70-ročného ovdoveného starého otca.
Azda najnáročnejšou fázou prípravy tohto nízkorozpočtového projektu bol casting. Režisérom išlo o to, aby v ňom nehrali herci, ktorí by sa chceli len predvádzať, ale aby chápali zámer snímky. „Boli veľmi odvážni, museli súhlasiť s tým, že sex vo filme bude reálny,“ vysvetľuje Barr.
„Dobré“ problémy
Celkom iný dojem zanecháva srbský film Praktický sprievodca Belehradom so spevom a plačom. V ňom sa Jean-Marc Barr objavil v postave Američana žijúceho v Belehrade, ktorý sa nechce do Ameriky ani vrátiť.
Ide o osviežujúci debut režiséra Bojana Vuletiča, ktorý pred jeho bratislavskou projekciou povedal, že súčasná srbská kinematografia zažíva boom, lebo majú jednoducho „dobré“ problémy.
Film pozostáva z niekoľkých príbehov – hovorí o slávnej gitaristke, ktorá sa stratí v belehradských krčmách a takmer nedorazí na svoj koncert, či o jednej zvláštnej noci nemeckého podnikateľa tureckého pôvodu.
Vuletič si myslel, že to s niekoľkými samostatnými príbehmi pospájanými voľne témou vzťahu Srbov k cudzincom bude mať ako začínajúci režisér menej komplikované. Zistil však, že nebolo až také ľahké striedať vo filme rôzne nálady i rôznych hercov. Pôvodne dokonca chcel urobiť muzikál, nakoniec z finančných dôvodov zostali len pri vsuvkách speváckeho zboru, ktorý v kostýmoch letušiek či špeciálnych jednotiek spieva srbské ľudovky o láske.
Necítil sa ako cudzinec
Barra spája s Belehradom aj jeho bývalá manželka, srbská klaviristka Irina Dečermic. Vďaka nej spoznal ešte Juhosláviu a jej živé umelecké prostredie pred jej rozpadom.
Preto sa mu ani Bratislava vôbec nezdala cudzia, pozná aj Budapešť či Krakov. „Strávil som v tejto časti sveta celé mesiace, takže sa tu už necítim ako cudzinec. Cítim sa súčasťou Európy, nie nejakej konkrétnej krajiny,“ dodáva.
