Dnes si pripomenieme hneď viacero výročí spojených s portugalským nositeľom Nobelovej ceny za Literatúru- Josém Saramagom- nedožité 90. výročie narodenia, 30. výročie vydania románu Povesť o kláštore a prvý Deň nepokoja, ktorý vyhlásila jeho Nadácia. Do celosvetových akcií sa zapojí aj Slovensko – dnes sa v bratislavskom Cafe Kút bude čítať z jeho románov, v pondelok v KC Dunaj uvedú dokument José a Pilar.
Saramago – zarytý ateista, presvedčený komunista, ostrý odporca katolíckej cirkvi, prívrženec iberizmu – spojenia Portugalska so Španielskom – vzbudzoval v portugalskej verejnosti nepokoj často a rád.
Nadácia Josého Saramaga vyzvala čitateľov z celého sveta k spomienkovým podujatiam. K jedinečnej výzve Nadácie Josého Saramaga sa pripája aj Sekcia portugalského jazyka Filozofická fakulta a LUSK v spolupráci s portugalským kultúrnym inštitútom Camões – Instituto da Cooperação e da Língua. Pripravili podujatie Dni nepokoja, na ktoré Vás týmto pozývajú.
Dnes sa v Café Kút okrem rozprávania o autorovi bude čítať zo Saramagových románov Cesta slona a Povesť o kláštore. V pondelok, 26. 11. sa bude v KC Dunaj premietať dokument José a Pilar.
José Saramago sa narodil 16. novembra 1922 v dedine Azinhaga, v kraji Ribatejo „vidiečanom bez pôdy“. K svojmu priezvisku prišiel nedopatrením. Po rodičoch by sa mal správne volať José de Sousa, ale úradník ho do kroniky zapísal pod menom José de Sousa Saramago. Saramago bola prezývka rodiny spisovateľovho otca, ktorá vypovedá o ich chudobnom pôvode: slovo saramago označuje reďkev ohnicovú, ktorou sa chudobní v časoch hladu živili.
Keď mal tri roky, rodičia sa s ním presťahovali do Lisabonu, no José sa pravidelne vracal do svojho rodiska za starými rodičmi, na ktorých bol silne naviazaný. Chudobní, negramotní roľníci, no predovšetkým múdri, pokorní a láskaví ľudia boli Saramagovými učiteľmi života a spisovateľ im vzdal vrúcnu poctu v prejave pri preberaní Nobelovej ceny.
V mladosti vystriedal Saramago sériu zamestnaní. Ako vyučený zámočník pracoval v autoservise, neskôr si vyskúšal prácu v štátnej správe či v metalurgickom podniku. V 50. rokoch pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Estúdios Cor, v 70. rokoch sa stal zástupcom šéfredaktora denníka Diário de Notícias. Od 80. rokov, v ktorých sa etabloval ako uznávaný spisovateľ, venoval sa výhradne literárnej tvorbe. Z tohto obdobia pochádzajú jeho najznámejšie romány: Levantado do Chão (Povstal z prachu,1980), Memorial do Convento (slov. 1986, Povesť o kláštore,1982), O Ano da Morte de Ricardo Reis (Rok, keď zomrel Ricardo Reis,1984), A Jangada de Pedra (Kamenná plť, 1986), História do Cerco de Lisboa (slov. 2003, Príbeh o obliehaní Lisabonu,1989).
Veľký škandál vyvolal Saramagov román O Evangelho Segundo Jesus Cristo (Evanjelium podľa Ježiša Krista, 1991). Provokujúcim príbehom o Ježišovi a o jeho vzťahu s Máriou Magdalénou, ako aj ostrou kritikou náboženstva pobúril Saramago katolícku cirkev a veľkú časť verejnosti do takej miery, že ministerstvo kultúry vyčiarklo román zo zoznamu portugalských diel navrhovaných na Nobelovu cenu za literatúru. Saramago označil tento čin za cenzúru a na protest proti „anti-saramagovskej“ kampani vysťahoval sa na ostrov Lanzarote (Kanárske ostrovy), kde žil so svojou druhou manželkou Pilar del Rio až do konca života.
José Saramago býva oceňovaný za rozprávačské majstrovstvo a jedinečný autorský rukopis, súčasťou ktorého je napríklad nerešpektovanie interpunkčných znamienok. Saramago často vo svojich románoch vychádza z historických udalostí, na ktorých stavia fantastický príbeh, Vďaka prelínaniu reality s fantastičnom sa niektoré jeho diela približujú k magickému realizmu.
