Kto sa v nedeľu sťažoval na teplo a tlačenicu počas v poslednej chvíli presunutého koncertu Garbage z Národného tenisového centra do podstatne menšej sály v Ateliéri Babylon (slabší predpredaj), už dlho nebol na poriadnej klubovej akcii.
Garbage síce nie sú Zóna A alebo Slobodná Európa, kapely, z ktorých koncertov sa väčšinou odchádza zásadne spotený a s pár čerstvými modrinami, no intímnejšia atmosféra im veľmi pristala.
Úvod večera patril domácim The Cubes. Trio s Katarínou Knechtovou za bicími zožalo s garážovým poprockom ovácie publika, no počas dlhých prestojov medzi skladbami a hlavne po rozpačitých pokusoch o prihovorenie sa divákom nastalo dokonalé hrobové ticho.
Úplne inak to vyzeralo o pár minút neskôr. To, že Garbage hrali doslova na dosah ruky, odhalilo svoje pozitíva napríklad v momente, keď sa naplno opreli do tvrdého gitarového úvodu skladby Why Do You Love Me a celá sála doslova vybuchla.
Na druhej strane, aj pri krehkej skladbe Milk, ktorá rozospievala celú sálu, behal mráz po chrbte. Táto pieseň niekedy v záverečnej tretine koncertu bola presne tým určujúcim momentom, keď sa z profesionálne odohraného koncertu stávalo čosi viac.
Na kapele bolo vidno rastúce nadšenie a speváčka Shirley Mansonová sa ku koncu aj celkom slušne rozrozprávala. Oproti plánovanému setlistu odohrali dokonca o prídavok navyše, pričom výber dvoch skladieb nechali na divákoch.
Koncert zakončila bondovka The World Is Not Enough a samozrejme Only Happy When It Rains. Nakoniec sa ukázalo, prečo sa Shirley Mansonová s takou radosťou odviazala. Pri pohľade na dažďom zmáčaný chodník pred klubom do seba všetko dokonale zapadlo.
