
Štyria z Monty Python, zľava do prava: Terry Jones, Terry Gilliam, John Cleese a Michael Palin. FOTO – ČTK
nezameniteľný humor, ktorému nebolo nič sväté, fascinovali najskôr milióny divákov v nekonečnej sérii televíznych skečov a potom i vo filmoch. Najväčší ohlas mali celovečerné snímky Monty Python a svätý grál a Život podľa Briana, kde sa pätica Britov Graham Chapman, John Cleese, Eric Idle, Terry Jones, Michael Palin spolu s Američanom Terrym Gilliamom pustila do „nedotknuteľných“ tém – života Ježiša Krista či legendy o kráľovi Artušovi.
John Cleese nedávno dokončil prácu na novom filme Rat Race, a na stretnutí s nemeckými novinármi hovoril o umení písania gagov i o rozpade tejto slávnej komediálnej skupiny.
Prečo legenda britského humoru hrá v takej obyčajnej americkej komédii?
„Keď neprestanete s tou legendou, tak ujdem. Ale k tej otázke: Jerry Zucker napísal rolu tak skvele, že sa mi na tom prakticky nechcelo nič meniť. Na môj návrh sa škrtlo len pár viet. Minulé leto som hral vo filme Scorched s Woodym Harrelsonom a Aliciou Silverstone, a tam som musel prepísať prakticky každú scénu.“
Sú ešte vôbec dobré komédie?
„Čoraz menej. Mladí autori vidia v písaní komédií hlavne šancu prísť k veľkým prachom. Pre moju generáciu to bol jednoducho džob, ktorý sme milovali.“
Čo človek potrebuje, aby vedel písať dobré gagy?
„To, čo na všetko ostatné: talent a techniku. Keď má komik šťastie, že môže vystúpiť pred veľkým publikom, učí sa skoro podvedome, ako najlepšie formulovať dialógy.“
Vediete si zápisník vtipných situácií a spontánnych nápadov alebo postrehov?
„Bohužiaľ, nerobím si poznámky, na rozdiel od svojho kolegu – montypythona Michaela Palina. Ale keď niečo dobré počujem alebo sám zažijem, väčšinou si poviem: to nesmieš zabudnúť! A pri práci si potom často na všetko naozaj spomeniem.“
Napríklad?
„Vo filme Ryba menom Wanda je scéna, kde stojím holý v byte, do ktorého dorazia jeho noví majitelia. Niečo podobné sa stalo môjmu starému priateľovi. Kamoš mu dal kľúč od bytu, aby tam občas mohol prespať. Potom ten byt predal, ale zabudol to priateľovi povedať. Ten jedného dňa ležal vo vani, no a zvyšok poznáte.“
Nie je vám ľúto za časmi, keď ste ako skupina Monty Python chrlili jeden gag za druhým?
„Čo ako dobré tie časy boli, nepovedal by som, že mi chýbajú. Nikdy som nechcel vystupovať vo vlastných skečoch. Tak sa to nejako vyvinulo. Začiatkom sedemdesiatych rokov mi montypythonovské aktivity zaberali desať mesiacov do roka. To už bolo na mňa trochu veľa. Okrem toho sme sa začali opakovať. Preto som bol proti, aby sme nakrútili tretiu sériu Lietajúceho cirkusu. Ale ostatní ma prehlasovali.“
Vy teda môžete za to, že sa montypythonovci rozpadli?
„Také jednoduché to nie je. Nakoniec ma totiž predsa len na tú tretiu sériu nahovorili. Bolo to trošku inak: v sedemdesiatom treťom sme mali veľmi namáhavé turné po Anglicku. Hneď ako sa skončilo, vyrážali sme na turné do Kanady, a vtedy som povedal, že štvrtú sériu už nakrúcať nechcem. Michael Palin, Eric Idle s Terry Gilliam s tým nemali problém, aj oni už mali iné plány. Len Graham Chapman a Terry Jones zúrili. Nakrútili ešte šesť vecí bezo mňa. Potom s tým skončili, zrejme ani pre nich to nebola až taká úžasná skúsenosť.“
Takže ste sa rozišli v zlom?
„My sme sa nerozišli. Do sedemdesiateho ôsmeho sme predsa spolu nakrútili dva filmy: Monty Python a svätý grál a Život podľa Briana. Tým, že Brian mal taký úspech, náš vtedajší manažér nám nahovoril, že keď nakrútime ešte jeden film, budeme takí bohatí, že do smrti nebudeme musieť pohnúť prstom. To znelo tak dobre, že sme sa okamžite vrhli na Zmysel života, bez toho, aby sme mali nejaký naozajstný nápad. Pochopiteľne, dopadlo to dosť zle. Nikto z nás nebol s výsledkom spokojný, tak sme sa každý začali zaoberať svojou vlastnou kariérou.“
Ako sa stalo, že ste na filmovom festivale v Aspene znovu spoločne vystupovali?
„Festival nás pozval, a všetci sme mali na to chuť. Pred vystúpením sme sa spolu tri dni pripravovali, a to bola fantastická zábava.“
Tým sa to skončilo. Montypythonovci zostanú ako mýtus, nie?
„Pravdupovediac, v Anglicku je to už dosť vypáchnutý čaj. Len Američania sú z nás stále nadšení, a tomu vôbec nerozumiem.“
Prečo tomu nerozumiete?
„Lebo som to tiež robil. Ako naše gagy účinkujú na divákov, to by vám diváci povedali oveľa lepšie, než ja.“
Ale žiadne gagy už nepíšete. Radšej píšete seriózne seriály pre BBC. Napríklad, Tváre – tajomstvo našej identity.
„Nechce sa mi stráviť celý život komédiami. Je toľko zaujímavých tém. Čo je zaujímavejšie, než spôsob fungovania ľudského rozumu? Tomu sa teraz vo svojom dome na pláži venujem. Viete, ako si to vychutnávam?“