Je to niekoľko príbehov naraz, striedajú sa v nich storočia aj žánre a herci hrajú viacero postáv. Ale funguje to. Dokonale.
V roku 1849 sa mladý právnik plaví na juh, aby otvoril obchod s otrokmi. V roku 1936 sa vydedený skladateľ pokúša skomponovať svoje vrcholné dielo. V roku 1973 odvážna novinárka odhalí nebezpečné hry s atómovou energiou. V roku 2012 partia starčekov plánuje rafinovaný útek z domova dôchodcov. V roku 2144 sa z androidky, ktorá je servírkou v reštaurácii, stane zvestovateľka pravdy. A napokon v budúcnosti ešte vzdialenejšej, po kolapse civilizácie, pastier kôz na ostrove sužovanom kanibalmi a prízrakmi nadviaže priateľstvo s predstaviteľkou vymierajúcej nadradenej rasy.
Všetky príbehy vo filme Atlas mrakov, ktorý má dnes premiéru v našich kinách, sa odohrávajú odrazu, kúsok z jedného, kúsok z ďalšieho. Vo všetkých hrajú tí istí herci, znie tá istá hudba a vystupujú podobné či totožné postavy. A vždy jedna má kľúčovú rolu.
Vrchol filmovej adaptácie
-
Premiéra 22. novembra 2012
Rovnomenná kniha britského autora Davida Mitchella sa po prvýkrát objavila v roku 2004 a získala viac cien. Rozvíja motívy z jeho predchádzajúcich diel a kto ju pozná, sotva si dokáže predstaviť jej podarenú a úspešnú filmovú adaptáciu.
Pre súrodencov Andyho a Lanu (v čase nakrúcania Matrixu bol ešte mužom a volal sa Larry) Wachowských a Toma Tykwera to bola výzva. Prijali ju nie preto, aby nám niečo závažné vyjavili, skôr z tých istých dôvodov, ako sir Edmund Hillary výzvu na zdolanie Mount Everestu. Lebo tu skrátka bol.
Autori netaja, že metóda, ktorú si zvolili, vôbec nie je nová. S radosťou a rozprávačskou rozkošou pripomínajú veľké i malé diela svetovej kinematografie, od Griffithovho Zrodenia národa cez Kubrickovu 2001: Vesmírnu odyseu, Nolanov Počiatok, Malickov Strom života až po ich Matrix. A mnoho ďalších, ktoré si aj najpozornejší divák na prvé pozretie nedokáže všimnúť a vychutnať.
Veľkolepá skladačka
Nemenej fascinujúci bol spôsob, akým dielo vznikalo. Film nakrúcali dva štáby. Wachowskí režírovali príbehy z budúcnosti a z 19. storočia, Tykwer tie z minulého storočia a zo súčasnosti, pričom hudba (Reinhold Heil, Johnny Klimek, Tom Tykwer) bola hotová ešte pred začiatkom nakrúcania.
Každý príbeh je nakrútený poetikou typickou pre svoj žáner a obdobie. Pretože sa od začiatku prelínajú, výsledok je zmes žánrov aj filmárskych postupov. Drastické zábery sa striedajú s gýčovými, závažné pravdy s gagmi. V montáži často zvuk (ruch, hudba, repliky) z predchádzajúceho záberu a príbehu presahuje do ďalšieho záberu aj príbehu.
Hra s obsadením je nemenej rafinovaná. Vďaka bláznivému maskovaniu muži hrajú aj ženy, ženy mužov, černosi belochov, belosi Ázijcov – a občas sú v jednej scéne viackrát. Podaktoré postavy prechádzajú príbehmi v rôznom veku ako spomienky či odkazy na minulosť. Výsledkom nie je pocit rozdrobenosti, ale rytmu a najmä obdivuhodnej kompaktnosti, bez zreteľných chýb v dramaturgii i príčinných súvislostiach.
Každý príbeh je pútavý, ponúka zaujímavých hrdinov a postupne sa vynárajú i hlbšie plány, zdôrazňujúce základnú myšlienku: všetko je relatívne a všetko so všetkým súvisí. A nič nie je náhoda. Dejiny ľudstva sú veľkolepá mozaika, ale žiaden kúsok mozaiky netuší a nikdy nepozná, akého obrazu je súčasťou.
Radosť z hry a nápadov
Myšlienky tu však nie sú to hlavné. V skutočnosti ako keby si z nich autori občas robili tak trošku posmech. Podstatná je radosť z hry, potešenie z nápadov, bujará tvorivosť, rozkoš z rozprávania, filmárska ekvilibristika – chvíľami zabiehajúca až do exhibície. Dielo má schopnosť prenášať tento pôžitok ba i radosť a optimizmus aj na publikum.
Tento veľkofilm mal rozpočet vyše 100 miliónov dolárov, no nechce byť zábavou pre masy. Ráta s menším počtom náročnejších divákov, ktorí si ho prídu pozrieť viackrát a netrpezlivo budú čakať na všetky vydania DVD, BD, rozšírených a režisérskych verzií aj špeciálnych edícií.
