Obchodníci nečakajú len na zlacňovacie kampane. To, čo im zostane na pultoch, snažia sa predať po svojom. FOTO - PAVOL MAJER
Podľa nich sa však tieto zmeny mali uskutočniť už dávnejšie.
Ceny za tuzemské aj zahraničné nosiče sa vyšplhali do závratných súm. Posledný album Jany Kirschnerovej stál 549 korún. Po avizovanom zlacnení, s ktorým prichádza od prvého októbra spoločnosť Universal, bude podľa predajcov ťažké získať stratenú dôveru zákazníkov. „Ľudia sú na firmy nahnevaní. Tvrdia, že ich zdierajú a svoj hnev obracajú aj na nás obchodníkov. Keby s tým prišli o rok-dva skôr, ale napaľovanie sa tak rozbehlo, že sa to asi nedá zastaviť,“ hovorí Ján Trstenský, predajca bratislavského obchodu CD Horák, ktorý funguje od začiatku deväťdesiatych rokov.
Na Slovensku pôsobí viac zahraničných spoločností, tie však zvolili vyčkávaciu taktiku, ktorá by podľa predajcov mohla kampani skôr uškodiť. Sony Music/Bonton Slovakia prišiel so zásadnejším zlacnením už pred rokom, ale neúspešne. „Universal má dobrú kampaň v médiách, čo Sony nemali, a ľudia to nezaregistrovali,“ vysvetľuje predajca. Ceny znížili, ale predaj cédečiek nestúpol. „Keby to urobili všetky firmy, ale dve sú zatiaľ málo,“ dodáva.
Rapídne zníženie cien ešte nezaručuje, že sa rozrastie fanúšikovská obec. „Ľudia, ktorí si kupovali cédečká, tak si ich kúpia, a tí, ktorí si ich napaľovali, budú v tom pokračovať aj ďalej,“ vysvetľuje Trstenský. Napríklad britský Coldplay sa prvý týždeň predával dobre a potom nič. To boli ľudia, ktorí si ho chceli kúpiť a ostatní si túto skupinu napálili.
Ľudia sú naučení napaľovať a bude ich ťažké to odnaučiť. Na internete kolujú celé zoznamy zahraničných a domácich interpretov, ktoré vám na počkanie za finančnú sumu napália piráti. Niektorí z nich si napaľovaním privyrábajú, iní sa tým aj živia. „Existujú dvestostranové zoznamy, avšak tí ľudia kópie nerobia z oficiálnych nosičov, ale z formátu MP3. Napálené CD má často veľmi zlú kvalitu,“ povedal SME zdroj blízky pirátom.
Čo s oficiálnymi cenami zahraničných nosičov? Niektoré tituly už prekročili cifru 800 korún. Za túto sumu si u pirátov zákazník kúpi tri až štyri CD. Nie je žiadnym tajomstvom, že veľké nahrávacie spoločnosti nemajú záujem regulovať ceny svojich výrobkov – slovenský trh je pre nich primalý a nezaujímavý. Podľa britského hudobného magazínu Q sa firmy bránia zlacneniu vo východoeurópskych štátoch, lebo by západní predajcovia začali nakupovať lacné CD práve v bývalom východnom bloku.
Je to uzavretý kruh, v ktorom by paradoxne mohli získať domáci interpreti. Ľudia si nekúpia predražený Coldplay, ale vrazia peniaze do nového albumu Hexu.
„Teším sa, že domáca tvorba zlacnela, ešte treba niečo urobiť so zahraničnými cédečkami. Slovenská tvorba sa začína predávať viac, predsa je ľuďom bližšia a zrozumiteľnejšia,“ hovorí predajca Eduard Fertáľ z Kežmarku, ktorý sa obáva, že zlacňovanie skončí iba pri sľuboch: „Len aby Universal a iné vydavateľstvá dodržali, čo sľubujú, lebo na niektoré moje objednávky nereagujú už od apríla. To potom ľudia stratia trpezlivosť a idú si kúpiť album na trh.“
Alebo si ho dajú napáliť u najbližšieho kamaráta alebo piráta.
PETER BÁLIK
