V Galérii 19 je do konca mesiaca výstava unikátnych fotografov Skupiny Ra.
Pri každodenných atakoch fotografického média na naše zmysly, keď fotografiu môže robiť prakticky každý, lebo jej vznik je technicky neznesiteľne ľahký, nám nevdojak napadne kacírske vyhlásenie Mana Raya, že „fotografia umením nie je“.
Keď však v hlušine fotografií, kde často jedinou „kvalitou“ je atraktívny motív, natrafíme na fotografický chef d’oeuvre, majstrovské dielo, zajasáme a kacírsku myšlienku zaženiem. Napokon, všestranný umelec Man Ray sa, paradoxne, najviac preslávil fotografickou tvorbou.
Kurátor Marian Meško pripravil v bratislavskej Galérii 19 výstavu Dvaja fotografi Skupiny Ra. Sú nimi brnianski umelci Miloš Koreček (1906 - 1989) a Vilém Reichmann (1908 - 1991), ktorých tvorba nepochybne patrí do kategórie, kde o umeleckých hodnotách nemožno pochybovať.
Obaja boli členmi a formovateľmi legendárnej Skupiny Ra (Ludvík Kundera, Josef Istler, Bohdan Lacina, Zdeněk Lorenc, Václav Tikal, Václav Zykmund), ktorá predstavovala takzvanú druhú surrealistickú vlnu.
Jeden „ako“, druhý „čo“
V širokých umeleckých aktivitách tejto veľmi pozoruhodnej a nádejnej skupiny možno nájsť napríklad prvky akčného umenia alebo informelu, ktoré sa v umení etablovali oveľa neskôr.
Na domácej pôde povojnový mladícky rozlet skupiny však čoskoro stopla nová kultúrna politika víťaznej komunistickej strany. Zo Skupiny Ra zostala legenda a prúd tvorby inšpirovaný poetizmom a surrealizmom, pre ktorý sa ustálil termín imaginatívne umenie. Koreček a Reichmann túto líniu sledovali, i keď rozdielnymi metódami. Prvý sa bez fotoaparátu radikálne zaobišiel, druhý bez neho neurobil ani krok. Pre Korečka bolo rozhodujúce „ako“, pre Reichmanna „čo“.
Paralely a metafory
Koreček aplikoval surrealistickú maliarsku techniku dekalk do fotografickej paralely dodatočne pomenovanej ako fokalk. Princíp spočíva v znehodnotenej fotodoske (prehriatím roztečená emulzia), kde veľmi záleží na kompozícii výrezu a veľkosti zväčšenia. Týmto spôsobom vznikajú štrukturálne bohaté prakrajiny, fantastické podmorské alebo vesmírne svety či snové rajské záhrady. Je prekvapujúce, že toto mimoriadne autentické dielo je aj u odborníkov nedostatočne známe a cenené.
Reichmann, všestranný umelec (kresliar, karikaturista, teoretik) je autorom originálnej fotografickej metafory, ktorá vzniká pomocou makrofotografie. Všedná realita ako polozamrznuté potoky, múry, fragmenty nápisov, náhodné predmetné zoskupenia sa premieňajú do magických fotografických cyklov s dômyselnými názvami ako hibernália, tabulária, arboglyfy a ďalšie.
Fotografie oboch autorov sú čiernobiele, zbavené zbytočných efektov, formátovo skromné. Napriek tomu oslovia aj dnešného presýteného diváka, zvlášť ak si uvedomí, že mnohé vznikli v 40. rokoch minulého storočia. Skromne musí konštatovať, že pokrok je slovo veľmi relatívne a v umení zvlášť.
Autor: Milan Bočkay, autor je výtvarník
