Nájsť hudobnú skúšobňu je v meste ťažké. Chce to peniaze, šikovnosť realitného makléra a umenie diplomata presviedčať, že decibely, ktorými po večeroch otravujujete okolie, sú budúcnosťou populárnej hudby.
Môže to byť spustnutá garážová kolónia na okraji mesta, rodinná vila s domácky zariadeným hudobným štúdiom, alebo luxusný prenájom s teplou vodou a záchodom vo vykurovanom dome kultúry.
So skúšobňou hudobnej skupiny je to ako so sexom. Máte čo, máte s kým, ale ak nemáte priestor, kde to celé uskutočniť, tak z toho nič nebude.
Na predstave ideálnej skúšobne sa väčšina hudobníkov zhoduje. Mala by byť priestranná, dokonale odhlučnená, vybavená špičkovou aparatúrou a mala by mať príjemnú domácku atmosférou. Najlepšia je poloha v centre mesta, ale v cene periférie. Výhodou je blízkosť reštaurácie a fakt, že o priestor sa netreba s nikým iným deliť, takže je kapele hocikedy dostupný.
Jediný problém je, že takáto ideálna skúšobňa zrejme neexistuje. Pozrime sa preto radšej aká je realita v Bratislave.
Trápenie v garáži
Legendy a mýty o skupinách, čo z podzemia prerazili na výslnie, pravidelne začínajú v garáži. Na stupnici skúšobní je garáž najnižšie, iba o krok nad kapelami - bezdomovcami, ktorým sa nepošťastilo a priestor si nenašli.
Pre nízke nájmy je najlepším riešením najmä pre začínajúce neprofesionálne kapely. Zároveň je miestom, kde väčšina amatérov nielen začína, ale aj končí a prichádza o ilúzie, že to niekam dotiahne.
Podmienky bývajú bojové. „V garáži musíte rátať s tým, že si v lete nezahráte pre teplo a v zime pre zimu,“ opisuje gitarista Peter Klema, ktorý sprevádza perkusionistu Thierryho Ebama. „Kúrením v zime vzrastajú náklady, v lete zase garáž nevychladíte. Veľmi vám nepomôže ani malá klimatizačná jednotka, lebo garáž sa správa ako rozhorúčená mikrovlnná trúba.“
Kapelu, ktorá si neustráži spotrebu energie, môže čakať prekvapenie. „Z garáže v bývalej teplárni sme museli odísť, keď nás tam začali nechutne zdierať,“ spomína Klema. „Bez meračov sme nevedeli overiť, koľko toho míňame. Účty za teplú vodu sa šplhali do stoviek eur, čo bol úplný nezmysel.“
Neprodukovať hluk pred šiestou večer! Podmienky v skúšobni kapely Vetroplach sa nedávno zhoršili. Foto - David Trčka
Hudobnícke kolónie
Pretože lokalít na skúšanie nie je veľa a správy sa rýchlo šíria, kapely sa zgrupujú a vytvárajú kolónie, kde nájdete parkovať viac skupín ako automobilov. Jedna taká ešte vlani bola pri bytovom komplexe Tri veže v bratislavskom Ružinove. Budovu z robotníckych unimobuniek, kde sídlila autoškola, si privlastnili desiatky kapiel, ktoré si tu zriadili skúšobne.
Miesto malo svoje čaro v tom, že tu v ľubovoľný čas skúšali aspoň tri skupiny súčasne, čo na chodbe vytváralo svojráznu hlukovú koláž. Hudobníkom zostával jediný spôsob ako počuť samých seba a prehlušiť susedov – museli zvyšovať hlasitosť, čo malo zničujúce dôsledky, ak to robil každý. „Celé sa to vyhrotilo, keď vedľa začali skúšať nejakí metalisti a tichšie žánre nemali šancu,“ vraví Peter Klema.
Dnes už túto liaheň kapiel v Ružinove nenájdete. Developer, ktorý kúpil pozemky, mal odlišnú predstavu o ich využití a nájomníkom v rýchlosti oznámil búranie. „Ledva sme odnosili aparatúru, kým nám strhli strechu. Po daždi bolo v skúšobni po členky vody. Samozrejme, elektrina bola zapnutá.“
Podobne fungujú ďalšie kolónie bratislavských skúšobní pri Slovnafte, v budove Istropolisu, alebo v garážach pod Prístavným mostom, kde kapely zvyknú robiť (nie vždy úplne legálne) koncerty. Špeciálne o poslednom mieste kolujú medzi hudobníkmi historky.
Tak sa môžete dopočuť o skupine, ktorá sa k elektrine pripája načierno, a hoci je pravidelne odhalená, vždy si nájde prípojku. Alebo o zúfalých majiteľoch klasickej garáže, čo nemohli vystáť hluk od vedľa, tak k susedom vyvŕtali dieru a skúšobňu vystriekali použitým olejom.
Za štyristo eur
Ambicióznejší hudobníci, čo z garáže vyrastú, si hľadajú si lepšie podmienky. Skúšobne v areáloch firiem, či bývalých industriálnych priestoroch bývajú na rozdiel od garáží vykurované, priestranné a zabezpečené pred zlodejmi. Tomu zodpovedajú ceny, najmä v centre mesta porovnateľné s prenájmom menšieho bytu.
Bicie počuť z diaľky z budovy na Továrenskej ulici. V bývalom priemyselnom areáli blízko centra Bratislavy našli priestor kapely, aj dva hudobné kluby a dizajnová galéria. V podzemí je chodba a na dverách výstrahy, aby nájomníci neznečisťovali spoločné priestory a podľa možnosti produkovali hluk až po šiestej večer.
Po tejto hodine skúšobne ožívajú a ak chvíľu počúvate za dverami, budete mať aktuálny obraz bratislavskej scény. Vetroplach, Diego, Billy Barman, Talkshow, Walter Schnitzelsson, Hugo Čávez Orchestra, bubeník Majo Slávka a Talent Transport, to sú len tie najznámejšie kapely a muzikanti, čo tu našli strechu nad hlavou.
„Máme tu extrémny neporiadok,“ víta nás bubeník Vetroplachu Ján Čunderlík a uisťuje, že keby o návšteve vedeli s predstihom, určite by upratali.
Sklad alebo skúšobňa?
Známa bratislavská skupina, ktorá práve oslavuje desať rokov, sa sem presunula z areálu továrne Kablo, ktorú zbúrali pred piatimi rokmi. Základňa viacerých kapiel a nezávislého hudobného vydavateľstva Wagon Records má veľkorysú rozlohu. To môže byť výhoda a zároveň nevýhoda.
„Skôr ako skúšobňu to pripomína sklad, “ hovorí klávesista Mišo Veselský a opisuje ako medzi nástrojmi a aparatúrou postupne pribúdal nehudobný inventár, typu zaprášený vianočný stromček, odložený bicykel a starodávny monitor. „Najprv nám to pripadalo obrovské, dnes sa tu už nedá pohnúť. Čím väčšia je skúšobňa, tým viac harabúrd sem ľudia navláčia. Raz tu mali kamaráti pol roka po lyžovačke odložené snowboardy.“
Nevýhodou priestoru je čas obmedzený skúšania po šiestej večer a nájom, ktorý sa šplhá k štyrom stovkám eur. To núti Vetroplach uvažovať o inej skúšobni. „Keď natrafíte na niečo lepšie a lacnejšie, tak nám dajte vedieť,“ odkazuje spevák a basgitarista kapely Jozef Vrábel.
"Čím väčšia skúšobňa, tým viac harabúrd, " hovorí Mišo Veselský (vpravo) z Vetroplachu. Foto - David Trčka
Kultový kulturák
Luxusnejšie priestory pre kapely často ponúkajú kultúrne domy – veľkoryso plánované inštitúcie z éry socializmu, ktoré prenájmom priestorov hľadajú ďašie zdroje príjmov.
V Dome kultúry na sídlisku Dúbravka našli miesto dve kapely. Známym hudobníkom zo skupín Med a Zlokot nehrozí, že budú bez kúrenia, skúšanie na pôde kultúrnej inštitúcie však má svoje zvláštnosti. Napríklad je vylúčené v čase, keď v hlavnej sále premieta kino, nacvičuje folklórny súbor a prebieha akýkoľvek program. Dôvodom je skúšobňa priamo pod pódiom.
„Je to miestnosť s nízkym stropom bez okien vybavená dverami a mrežou, keďže tam máme dosť drahých nástrojov a vybavenia. Obloženie je zvukotesné a strop je podlahou pódia divadelnej sály. Skúšať teda nemôžeme, keď je v sále program,“ opisuje rapper Pavol Remiaš alias Lyrik zo skupiny Zlokot.
Zároveň vyzdvihuje domácku atmosféru priestoru. „Namiesto hlavného svetla, čo nám dlhodobo nefunguje, sme vyvinuli systém viacerých menších svietidiel, ktoré dodávajú potemnelú, ale inak vrúcnu atmosféru.“
Zostava, v ktorej sa stretli viaceré známe tváre (napríklad z elektropopových Noisecut tragicky zosnulej Bety Majerníkovej), skúšobňu v kulturáku považuje za svoje kultové miesto.
„Je to miesto, kde kapela začínala nachádzať samú seba,“ hovorí Lyrik. „Keď začneme hrať, je v tom niečo magické a človek zo seba strasie stres z celého dňa. Potom si spravíme prestávku, vyvalíme sa na gauči, alebo ideme si von zapáliť cigaretu, pozdravíme sa s vrátnikom, žartujeme alebo riešime veci okolo kapely a, sem-tam, ak je slina, tak aj náboženstvo, politiku, hocičo. V kulturáku je reštaurácia, kde si dáme pivo, kolu, pizzu, chvíľu zase skúšame a potom sa ide domov. Skúšobňa je kultovka.“
Skúšobňa skupiny Zlokot účinkuje aj v ich klipe:
All inclusive
Nie každý však má chuť skúšobňu hľadať a investovať do jej vybavenia. Priestor totiž treba najprv odhlučniť, zariadiť a vybaviť výkonnou aparatúrou, čo môže byť problém najmä pre muzikantov - amatérov. Ešte pred pár rokmi si kapely všetko museli zariadiť a odpracovať vlastnými rukami, ale dnes už nemusia.
Na komerčnej báze je možné prenajať si skúšobňu „all inclusive“, dokonca nepotrebujete vlastné bicie ani aparatúru. Vo viacerých mestách v Česku funguje projekt Skusobne.com, ktorý ponúka priestory, vybavenie, on-line rezervácie skúšok a ďalšie služby vrátane nahrávania albumu. Za mesačný paušál.
Skúšobňový projekt je nápadom Davida Vlka, ktorého v Česku pred pár rokmi nominovali na podnikateľa roka. Už päť rokov má pobočku v Bratislave, po sťahovaní sa opäť rozbieha na Prešovskej ulici v Ružinove.
Do priestoru v podzemí vchádzame z ulice cez bar zariadený v alternatívnom štýle. Na dverách visí plagát k turné Doroty Nvotovej, ktorá tu v lete nacvičovala so svojou nepálskou kapelou. Z troch miestností onedlho po predelení priečkami vznikne šesť samostatných skúšobní.
Nacvičujte za paušál
„Funguje to jednoducho,“ vysvetľuje správca Roman Macek. „Kapela sa príde pozrieť, ukážem jej vybavenie a ak sa jej pozdáva, podpíše zmluvu a dostane kľúč. K dispozícii majú erárnu sadu bicích, dve gitarové kombá, basové kombo, mixpult s mikrofónom a aparatúru na ozvučenie spevu či klávesov.“
V mesačnom paušále dvadsať eur na osobu z kapely je dvadsať hodín skúšania, termíny sa rezervujú cez internet. Každá skúšobňa má vlastný časový plán a funguje od ôsmej ráno do desiatej večer celoročne, vrátane sviatkov. Bitky o termíny podľa Romana Maceka zatiaľ nie sú zvykom.
„Ešte sa rozbiehame, dokopy tu skúša tridsať, štyridsať ľudí. Zháňame ďalších, kapely aj jednotlivcov, môžu sem chodiť trénovať. Výhodou je pohodlie – je tu záchod, v zime vykurovanie a v lete chládok. V bare vedľa je dokonca wi-fi, a koncertné pódium, “ vysvetľuje správca, ktorý je sám bubeníkom.
Skúšobňa all inclusive. Zaplatíte, rezervujete si termín a skúšate, koľko chcete, vysvetľuje Roman Macek, správca bratislavskej pobočky projektu skusobne.com. Foto - David Trčka
Bez skúšobne
Bez skúšobne to muzikanti donedávna mohli zabaliť. Doba však pokročila a technológie dosiahli v posledných rokoch úroveň, že môžete robiť hudbu kdekoľvek. Pesničku zložíte doma v obývačke alebo na smartfóne v električke cestou do práce, nepotrebujete kapelu, klasické nástroje, ani skúšobňu.
Spevák kapiel Vetroplach a Billy Barman Jozef Vrábel to vidí podobne a s iróniou menuje, aké to má výhody: „Nemusíte kupovať drahé zosilňovače, ani platiť nájomné. A čo je najlepšie - nemusíte sa stretávať s nijakými ľuďmi.“
