Dnes o 19.00 h skupina Prešporok krstí album Tancujúca kráľovná na koncerte v Stredisku kultúry Bratislava Nové Mesto.
Spolu so Zuzanou Homolovou, združením Slnovrat, Jednofázovým kvasením či Edom Klenom je v pomyselnej sieni slávy slovenského folku aj skupina Prešporok. Vznikla v roku 1979 a po 17-ročnej pauze je od roku 2009 opäť aktívna. Ku koncertným aktivitám pribudol aj album s dvadsiatimi pesničkami, ktorý príde oficiálne na svet 22. novembra.
V raných obdobiach hral s Prešporkom aj Robo Grigorov, čo už samo osebe naznačuje, že Prešporok hral trochu inú hudbu ako vtedajší folkoví bardi. „Folk vtedy chápali skôr ako myšlienkovú výpoveď, rebelstvo, často so skrytým protirežimovým kontextom. Na hudbu sa kládol menší dôraz,“ vysvetľuje spevák a gitarista Kliment Ondrejka. „Boli sme prvou kapelou na Slovensku, ktorá hrala folk a zapojila do muziky aj výraznú rytmiku, vrátane zápalkovej škatuľky až po bongá, tamburínu, rumba gule a rôzne ďalšie exotické perkusie“. V zvuku sa objavili zaujímavé aranžmány, vokály, flauty, klavír, violoncello. Prešporok sa nikdy nebránil atraktivite.
Doba popovej ničoty sa skončí
Melódie piesní majú často hitové ambície a Prešporok nestráca ani v súčasnom popovom marazme optimizmus: „Veríme, že doba náročnejšieho diváka opäť prichádza,“ teší sa Ondrejkov prešporovský súpútnik, gitarista, vokalista a harmonikár Kamil Vilinovič. „V Británii a Amerike začínajú folkové kapely obsadzovať horné miesta v rôznych rebríčkoch. Príde to aj k nám, doba popíkovej ničoty sa skončí.“
Album, zachytávajúci staršiu aj novšiu tvorbu skupiny začali nahrávať v januári tohto roku v štúdiu klávesistu Petra Preložníka vo Viničnom a za prvú frekvenciu nahrali podklady k štrnástim skladbám, čo Preložník vraj ešte v jeho štúdiu nezažil. Z päťdesiatich skladieb, ktoré má v skupina v repertoári, sa vyberalo ťažko. „Nakoniec sme sa rozhodli, že každý dá do pľacu svojich favoritov a z tohto zoznamu sa urobil výber. Sú tam pesničky s veľkým časovým rozptylom. Najstaršia je ešte z predprešporkovského obdobia, polovice sedemdesiatych rokov a dve najnovšie vznikli len v minulom roku,“ hovorí Ondrejka. Vplyvy ľudovej hudby sa miešajú s rockovými a popovými do príťažlivého celku, ktorý má sympatický retro imidž. Možno že modernejší pesničkári hrajú a aranžujú inak, ale toto je Prešporok.
Spôsob myslenia
Kapela je kompaktná a disciplinovaná. Prešporok, to sú typické akustické gitary a vokály lídrov kapely Klima a Kamila, pekne znejú klávesy Máriusa Kopcsaya, rytmika (Juraj Majer – basgitara a Vlado Mrázko – bicie, perkusie) slúži tak ako má, ale zbytočne sa neuťahuje do úzadia. Ozdobou albumu sú elektrické gitary hosťujúceho Peciho Uherčíka a neprepočuteľné flauty Sisy Michalidesovej – píšťalky a flauty boli v zvuku kapely kedysi prítomné (aj vďaka Grigorovovi) a Michalidesová ich nahrala virtuózne.
„Folk chápeme ako spôsob myslenia,“ uzatvára Ondrejka. „Aspoň my dvaja s Kamilom sa cítime naďalej folkermi, aj keď hráme de facto ako rocková kapela; nedávno sme do zostavy pribrali aj elektrického gitaristu Juraja Chmelíčka. Ale folk je podľa nás umelecká sloboda, žiadne klišé. Skrátka čistý papier, naladená gitara, vnem zvukov prírody a vesmíru a vzniká nejaká myšlienka, melódia a možno pesnička. Až potom sa ukáže, akú dostane konečnú podobu. Elektrifikácia je krokom k výrazu a zrozumiteľnosti, zotrvávame však na zvuku španielok.“
Autor: Michal Jasenovský
