KNIHA TÝŽDŇA / KUP SI SVOU REVOLTU!
Autori knihy nevidia po desaťročiach revolty žiadny efekt. Kontrakultúra je podľa nich iba súbor gest
Joseph Heath a Andrew Potter, autori knihy Kup si svou revoltu! (Rybka Publishers 2012) pôsobia na Torontskej univerzite. Predstavujem si ráno (alebo už bol obed?) po uvedení ich knihy. Časť študentov na prednášku neprišla, ďalší sa na svojich miestach ošívajú a na prednášajúceho upierajú nepriateľský pohľad: „Mysleli ste to vážne? Toto sme si my – idealisti s čistými úmyslami – od vás nezaslúžili!“ Práve sformovaný nepriateľský front pokrýva pestrú vzorku: od vizuálnych rebelov s piercingom v nose cez plaché dievčiny s tričkami z biobavlny až po prívržencov alternatívnych hudobných štýlov, budhizmu, Indie a fair-trade produktov.
Biznis s alternatívou
Táto „revolučná“ scéna z kanadskej univerzity je mystifikáciou. Nič také sa asi nestalo. Znechutenie z Heatha a Pottera vysmievajúcich sa z revolty proti konzumnému kapitalizmu by však bolo pochopiteľné. Ich odkaz je nekompromisný: „Zabudnite na revoltu! Nevyskakujte z rozbehnutého vlaku. V skutočnosti sa iba presťahujete do iného vagóna a spolu s ostatnými vystúpite na obrovskej stanici nazvanej Konzum.“
To už naozaj neexistuje žiadny svetlý bod v tme rozmáhajúcej sa spotreby? Nejde iba o nepochopenie revolty rozmaznaných pubertiakov, ktorí po rokoch nadobudnú duševnú rovnováhu a v oblekoch sa premávajú mestom? A čo si o tom máme myslieť my s našou ostskúsenosťou, keď revolta dlhovlasáčov či príslušníkov Jazzovej sekcie ešte symbolizuje pravdivosť?
Filozofia revolty je jednoznačná: sme ovládaní masovým systémom spotreby a konformizmu. Stali sme sa obeťou anonymného systému, ktorý potláča kreativitu, jedinečnosť a slobodu. Existuje dôvod na revoltu. Je nevyhnutné sa vzbúriť, systém deštruovať, vyhlásiť mu vojnu a zahádzať ho (alebo jeho symboly) jedovatou slinou a zápalnými fľašami.
Autori knihy nevidia po desaťročiach revolty žiadny efekt. Konzumný kapitalizmus z tohto súboja vyšiel ešte silnejší. Urobili revolucionári chybu?
Symbolom zlyhania kontrakultúry je frontman kapely Nirvana Kurt Cobain. Hoci o sebe premýšľal ako o alternatívnom hudobníkovi, jeho nahrávky sa predávali po miliónoch. Nebol na tento úspech hrdý. Chcel byť bláznom pre hŕstku vyvolených, a nakoniec musel s rozpakmi prijať úlohu masovej ikony. Človek predsa nesmie byť populárny, aby bol autentický!
Zmyslom revolty je istá výlučnosť. Vzácne je to, čo nemajú všetci. Ak začnú nosiť na nohách martensky milióny, treba hľadať novú formu odlíšenia. Štartuje nekonečná reťaz boja o výnimočnosť. Práve to znamená smrť revolty. Tento princíp je predsa základnou charakteristikou toľko nenávideného konzumného kapitalizmu. Kupujeme si „pozičné produkty“, ktorými definujeme svoje miesto v spoločnosti. Ak budú vlastniť strieborné bavoráky všetci susedia, musíme sa poobzerať po porsche.
Biznisu s alternatívou sa výnimočne darí. Byť konzumným dnes neznamená to isté ako byť masovým. Najlepšie sa predáva odlišnosť. Nie je dôležité to, čo mám, ale najdôležitejšie je mať to, čo nemajú ostatní. V hre už nie sú základné potreby, ale logo, imidž a estetika. S túžbou po odlišnosti počítajú reklamní stratégovia.
Kontrakultúra alebo zlepšovanie pravidiel?
Kontrakultúra je vraj iba súborom dramatických gest. Zaobstaráva rebelom zábavu. Ak by sa stalo, že nápadom kontrakultúry uveria všetci a svet by bol v konečnom dôsledku horší, ide o obyčajnú deviáciu. „Kritika masovej spoločnosti bola jednou z najmocnejších hnacích síl konzumizmu ostatných štyridsiatich rokov.“
V antibiblii alternatívnych hnutí autori nemajú zľutovanie s nikým. Spochybňujú tých, čo hľadajú duchovnú pravdu o sebe v Himalájach, pečú doma chlieb, hoci je to drahšie ako kupovať ten zo supermarketu, vozia sa na skejtbordoch, protestujú proti školským uniformám, hlásia sa k hlbinnej ekológii a sú deťmi Matky Zeme.
Kniha je to neznesiteľne realistická. Jej autori sa bránia nálepke konzervatívcov. Bez ideologických zaradení veria, že ak si budeme vážiť pravidlá, môžeme ich pokojne a s rozumom meniť. Je to výzva nudná, ale jej zvládnutie prospeje kvalite ľudského života. Nepohoršujú sa nad konzumnou érou, lebo nakoniec ľuďom vyhovuje a alternatívne experimenty nie sú nikdy zadarmo.
Napriek námahe, ktorú Heath s Potterom vynaložili na vyargumentované zbúranie obdivu k tým, čo si za drahé prachy kúpia tričko s Che Guevarom, si príslušníci kontrakultúr zaslúžia aspoň malú sympatiu. Čierno-biely svet robia farebnejším. To nie je málo, hoci by aj naplno platila pravda o vyskakovaní z rozbehnutého vlaku.
Nesúhlas alebo deviácia?
(úryvky z knihy)
Je to nesúhlas alebo deviácia? Existuje jeden veľmi prostý test, pomocou ktorého môžeme tieto dva javy rozlíšiť. Môže to znieť staromódne, ale stačí si položiť jednoduchú otázku: „Čo keby to urobili všetci? Stal by sa potom svet lepším miestom pre život?“ Ak znie odpoveď nie, je dosť pravdepodobné, že máme do činenia s deviáciou. Mnoho kontrakultúrnych revolt týmto prostým testom neprejde. (str. 86)
x x x
Tu je stručný výpočet vecí, ktoré boli v posledných päťdesiatich rokoch považované za krajne podvratné: fajčenie, dlhé vlasy u mužov, krátke vlasy u žien, fúzy, minisukne, bikiny, heroín, džezová hudba, rocková hudba, punková hudba, rap, tetovanie, ochlpené podpazušie, grafity, skútre, piercing, úzke kravaty, nenosenie podprsenky, homosexualita, marihuana, roztrhané oblečenie, gél na vlasy, afro, antikoncepcia, postmoderna, kockované nohavice, biozelenina, armádne topánky, sex medzi rasami. Dnes možno väčšinu položiek na tomto zozname vidieť v priemernom videoklipe Britney Spearsovej (vari s výnimkou ochlpeného podpazušia). (str. 156)
x x x
Prehnaný strach z konformizmu mnohým pokrokovým skupinám len znemožnil tieto stavebné kamene účinne využívať zo strachu, aby azda svojím počínaním nevyvolali obavy z plazivého fašizmu. Dôsledkom toho ľavica zápasí s neprekonateľnými problémami skupinového správania, s ktorými si nevie rady, pretože nie je ochotná uznať niektoré základné organizačné metódy, ku ktorým sa pri riešení obdobných ťažkostí musia uchýliť všetky ľudské bytosti. (str. 335)
