Hoci už počas štúdia na VŠVU mal širšie odborné záujmy, plagát považoval za akúsi kráľovskú disciplínu grafického dizajnu. S jeho menom sú spojené značky STUPIDesign či MultiTalent, je predsedom občianskeho združenia Poster, ktoré organizuje workshopy v oblasti vizuálnej komunikácie. Keď sa ukázalo, že nemá kto pripraviť tohtoročné Trienále plagátu Trnava, rozhodol sa, že pôjde príkladom a rok života zasvätil úspechu 8. ročníku tohto podujatia. Kurátor a koordinátor TPT 2012 RÓBERT PARŠO.
Predseda medzinárodnej poroty trienále Fín Pekka Loiri povedal, že dobré plagáty sú večné a z najlepších sa stáva dekoratívna klasika. Súčasne však dodal, že tými pravými plagátovými galériami sú pouličné steny, ploty a stĺpy, kde aktuálne plagáty budú vzápätí znovu a znovu prekryté novými. Laik s tým môže mať problém, ktorý plagát je teda "dobrý"?
"Dobrý plagát je ten, ktorý splní svoj účel. Presadí sa v konkurencii iných vnemov, donúti chodca prijať jeho posolstvo, prípadne ho presvedčí k neakej akcii. Dobrý plagát je ten, ktorý si s radosťou uložíme do pamäti pre jeho eleganciu či vtip. Napokon, dobrý je plagát, ktorý sa oplatí zachovať, i keď už jeho pôvodná funkcia zanikla."
Trienále je umeleckou prehliadkou so širokou tematickou škálou, do ktorej autori svoje práce prihlasujú. Vyskytli sa aj prípady, že by sa o priazeň uchádzali plagáty, ktorých umelecká hodnota možno nebola úplne akceptovateľná, ale dielo bolo zaujímavé svojou aktuálnou reakciou, okamžitým apelom hoci s krátkou "životnosťou"?
"Iste, do súťaže prišlo viac ako 2000 plagátov. Iba 450 z nich postúpilo do finále. Mnohí autori zasielali výrazne subjektívne a autorské plagáty a bolo z nich cítiť autenticitu a istú naliehavosť výpovede. To však zvyčajne nestačí, plagát potrebuje aj vhodnú formu."
Grand Prix TPT 2012 – Piippo Kari: Where is my vote, Russia? Sieťotlač, 80 x 120, 2012
1. cena / kategória A – Junek Dušan: H. de Toulouse-Lautrec 1901 – 2011, Hommage poster. Digitálna tlač, 70 x 100, 2011
Cena Icograda + Cena primátora Trnavy / kategória A - Kossakowski Piotr: Antoni Kowalski - paintings exhibition. Sieťotlač, 70 x 100, 2012
Podľa výsledkov hlavnej kategórie sa ukazuje, že ocenené boli skôr diela metaforické, nadčasové, než plagáty viazané na konkrétnu udalosť. Je to všeobecný trend, alebo je to len zhoda okolností tohto ročníka trienále?
"Globalizácia umožňuje to, že aj posolstvo plagátu prekračuje kontinenty a časové obmedzenia. Mnohí autori s tým rátajú a tvoria priamo pre globálneho diváka. To je realita, nie trend. Navyše, medzinárodná porota bola zložená z rešpektovaných grafikov a teoretikov, ktorí majú reálny prehľad o súčasnej situácii v plagátovej tvorbe vo svete. A hoci ich kritériá boli extrémne náročné, podarilo sa mi presadiť koncepciu, pri ktorej sme do finále pustili širšie spektrum plagátov, aby sme naplnili náš zámer výstavy charakterizovanej sloganom "Spoznajte svet cez plagát"."
Ktorý plagát zvíťazil vo vašom súkromnom hodnotení a prečo?
TPT 2012
9. nov 2012 – 3. feb 2013
do finále sa dostalo 445 plagátov od 237 autorov z 30 krajín
porota udelila 25 cien:v kategóriách A (profesionál), B (študent), C (junior) a ďalšie bez rozlíšenia kategórií
Master's Eye pre medzinárodne uznávanú osobnosť grafického dizajnu získal Prof. Fons Hickmann (Nemecko)
OZ Poster vyhlásilo aj cenu diváka. Do 31. decembra môžete hlasovať o najlepší plagát trienále na stránke www.tpt.sk.
"Mne osobne najviac rezonuje plagát dánskeho autora Finna Nygaarda - Theatre That's Me. Ironicky sa v ňom prelínajú známe ikony 20. storočia. Vzniká tak absurdný obraz navyše korunovaný klaunským nosom. Celkom vystihol môj náhľad na svet. Dal som mu svoj hlas aj v súťaži o Cenu diváka, ktorá prebieha na stránke www.tpt.sk do konca tohto roka."
V tohtoročnom trienále ste vo funkcii koordinátora a kurátora, ako došlo k vášmu vstupu do najvyššej pozície podujatia? Aký to má vplyv na vašu doterajšiu činnosť, museli ste výrazne zmraziť svoje rozmanité aktivity?
"V momente, keď bol najvyšší čas na prípravu nového trienále sa ukázalo, že ho nemá kto urobiť. Nahnevalo ma to a rozhodol som sa, že pôjdem príkladom. Príprave trienále som venoval rok života a dobrovoľne som prešiel skoro všetkými funkciami, ktoré si to vyžadovalo. Od foundrisera, cez dizajnéra webových aplikácií a databáz, koordinátora výkonného výboru, až po korektora katalógu a lektora na workshope. Musel som sa takisto stať dobrým hostiteľom a sprievodcom. Len vďaka tomu som sa ocitol aj na "najvyššej" pozícii. Na oplátku som získal živé kontakty a uznanie kolegov zo zahraničia. Veľa mi to dalo z osobného i profesionálneho hľadiska, hoci som musel obetovať veľa času, peňazí a pár klientov."
2. cena / kategória A – Míšek Karel: Veselá vdova. Digitálna tlač, 70 x 100, 2010
Cena Slovenského centra dizajnu / kategória A - Zumstein Megi: Formlose Mobel. Sieťotlač, 90 x 128, 2009
3. cena / kategória A – Drewinski Lex: Untitled (%). Digitálna tlač, 70 x 100, 2012
Keď trienále vzniklo, boli ste poslucháčom VŠVU. Ako ste to vnímali, ako bol vtedy na tom vo vašej hierarchii grafického dizajnu práve plagát?
"V našom prostredí sa ešte len zavádzali počítače a s tým spojené moderné tlačové technológie, a tak sme boli nastavení viac menej analógovo. Veľa sme fotografovali, kreslili a študovali zahraničné vzory a do realizácie sme sa púšťali, až keď to malo význam. K dispozícii sme malisieťotlačovú dielňu a možno aj pre to, že sme si za každý aj pokazený výtlačok draho zaplatili, tešili sme sa z každého plagátu, ktorý korunoval našu dlhodobejšiu snahu. Preto, hoci sme mališiršie odborné záujmy, plagát bol akousi kráľovskou disciplínou."
Ako, ak vôbec, poznačila prípravu trienále situácia v Galérii Jána Koniarka, kľúčového organizátora podujatia, kde sa po vlaňajšom odvolaní Vladimíra Beskida stále nedarí stabilizovať funkciu riaditeľa?
"Odvolaním pána Beskida sa tragický seriál udalostí iba začal. Nezáujem odbornej verejnosti a médií k tomu, žiaľ, iba prispieva. Galéria mala v priebehu posledného roka iba dočasne stáleho riaditeľa a trpí takisto deficitom odborných zamestnancov. Z výraznej galérie so zaujímavými projektami, na ktoré sa oplatilo odskočiť si z Bratislavy, sa postupne stáva konformná regionálna galéria. Vidím tu aj konflikt v názore, čím vlastne trienále je. Odborná verejnosť organizuje trienále ako našu najväčšiu medzinárodnú odbornú akciu. Navyše mesto Trnava, jeho občania a podnikatelia v regióne vnímajú trienále ako turisticky príťažlivú akciu. Zriaďovateľ galérie (od roku 2002 Trnavský samosprávny kraj) si naopak myslí, že medzinárodné trienále si u odborníkov a spoluorganizátorov iba objednáva a teda má byť podľa jeho predstáv. Tie však žiaľbohu nevedú k profesionalite, kreditu ani renomé celej akcie."
Čestné uznanie / kategória A - Wu Xin: Lei Feng´s Spirit Lasting 01. Digitálna tlač, 100 x 70, 2011
Čestné uznanie / kategória A - Mahdian Mehdi: Twin Theater. Digitálna tlač, 70 x 100, 2010
Oproti predošlému trienále v roku 2009 ste vypustili vtedajšiu novinku, ktorou bol dizajn webových stránok. Nestretli ste sa s názorom, že rezignovanie na takúto modernú a perspektívnu kategóriu je krokom späť?
"To, že je to krok späť, je aj môj názor, zvlášť pri nesmiernej konkurencii nových grafických súťaží vo svete. Jednali sme však logicky, pretože naším cieľom bolo hlavne udržať kontinuitu trienále, ktoré má dvadsaťročnú tradíciu a hrozil mu zánik alebo úpadok. Podarilo sa nám ho udržať a sme pripravení ďalej ho modernizovať a rozvíjať."
Dá sa stručne, s vedomím istého zjednodušenia povedať, čo bolo najväčším alebo najzreteľnejším prínosom TPT 2012?
"Trienále dalo o sebe signál do sveta, že je tu a je pripravené konkurovať najväčším akciám podobného zamerania. Členov medzinárodnej poroty sme presvedčili o našej profesionalite a organizačných schopnostiach. Nadviazali sme aj živší kontakt s autormi pomocou sociálnych sietí."
Aké je dnešné postavenie plagátu ako média? Je ešte stále viac "službou", alebo čoraz viac autentickým priestorom zápasov o súčasnú podobu výtvarného umenia, je médiom, ktoré reflektuje aktuálne moderné trendy voľného umenia?
"Plagát bol a ostáva disciplínou úžitkového umenia. No dostupnosť technológií a väčšia sebadôvera nových tvorcov ho posúva do iných sfér. Plagát, ako všetky moderné médiá, podlieha trendom, ale na jeho pozadí by vždy mala byť myšlienka a komunikácia. Myslím si, že moderným tvorcom výtvarného umenia imponuje jeho dostupnosť, čitateľnosť a verejná akceptácia, preto sa ním a jeho postupmi môžu inšpirovať."
Čestné uznanie / kategória A - Popek-Banach Agnieszka & Banach Kamil: Anna Karenina. Digitálna tlač, 70 x 100, 2012
Čestné uznanie / kategória A - Chmela Peter: Smile. Sieťotlač, 70 x 100, 2010
Pri viacerých ročníkoch trienále sa ozývali hlasy, že "tento je možno posledný". TPT 2012 nie je výnimkou, naozaj by sa mohlo stať, že podujatie s takým medzinárodným kreditom by mohlo zaniknúť?
"Stačí, ak sa z akéhokoľvek dôvodu vytratí záujem tvorcov obosielať plagáty do súťaže. Môže to spôsobiť naša neprofesionálnosť, organizačné chyby, zbytočná politizácia. Zbabrať si to môžeme aj sami, tohtoročné mediálne ticho a nezáujem tiež niečo naznačuje o našej spoločnosti."
Na druhej strane, práve úspech aj tohto ročníka by mohol pomôcť dlhoročnému úsiliu vybudovať konečne umelecko-priemyselné múzeum, či múzeum dizajnu, ktoré je už, zdá sa, na dobrej ceste. Tam by, okrem iného, našli dôstojné miesto aj práce z celej histórie trienále. Ste v tomto smere optimista?
"Ak spoločnosť neprejaví záujem uchovať pre budúcnosť dôkazy o svojej šikovnosti, kreativite a vkuse, tak sa nikam nepohne. Budeme sa musieť neustále inšpirovať v zahraničí. Som optimista, pretože pár osvietených, zapálených, húževnatých a nesebeckých ľudí ochotných ísť do takýchto projektov tu ešte vidím."
Čestné uznanie / kategória A - Jenko Radovan: Global warming - climate change. Ofset, 68 x 98, 2009
1. cena / kategória B - Kang Jin: Tibet - China. Sieťotlač, 109 x 79, 2009
2. cena / kategória B - Zapart Katarzyna: Ubu the king. Digitálna tlač, 50 x 70, 2012
3. cena / kategória B - Kořínková Veronika: Modelka XXL. Digitálna tlač, 71 x 100, 2012
Ako sa robí plagát pre plagát 
Svoje diela tam posielajú stovky grafických dizajnérov z celého sveta, ale iba jeden má šancu urobiť plagát pre celé trienále. Tento raz to bola Ivana Palečková.
„Myslím, že som asi najmladšia a azda aj jediná žena, ktorá robila vizuálnu identitu trienále,“ hovorí s plachým úsmevom Ivana Palečková, ešte stále študentka Vizuálnej komunikácie bratislavskej VŠVU.
Robiť vizuál akcii, ktorú má množstvo domácich a zahraničných grafických dizajnérov pod drobnohľadom, sa môže zdať ako príliš náročné. Navyše, za ostatný vizuál trienále v roku 2009 získal jeho autor Ondrej Gavalda aj Národnú cenu za dizajn, latka bola teda položená dosť vysoko. Jeho aktuálna autorka v tom videla najmä veľkú výzvu. Priznáva, že keď urobila základný koncept, začalo jej byť trochu ľúto, že by celý nápad mohol skončiť v šuflíku. Našťastie neostal, verejnú súťaž totiž vyhrala.
Ako dnes funguje plagát
„Zapojili sme sa do nej aj so spolužiakmi v rámci katedry, dostali sme to ako štandardné ateliérové zadanie,“ vysvetľuje Palečková. Mali vytvoriť plagát a obálku katalógu, aby si porota dokázala predstaviť, ako to celé bude fungovať.
„U mňa sa to začalo rozmýšľaním o tom, čo je dnes vlastne plagát, ako reálne funguje, aký charakter má trienále a čo mám tým plagátom vlastne vyjadriť,“ opisuje mladá autorka. Zdalo sa jej, že dnes je plagát skôr akýmsi teaserom, ktorý má upútať a ľudia si bližšie informácie o akcii zvyknú vyhľadať na internete.
Jednotlivé informácie o trienále sa preto rozhodla rozdeliť do viacerých plagátov. „Vytvorila som si akýsi systém, pri lepení sa dajú plagáty vrstviť, čím sa stále dopĺňajú údaje, zároveň to symbolizuje myšlienku trienále, a to, že je na ňom zastúpené veľké množstvo jedinečných, samostatných plagátov. Nevedela som si predstaviť, že by ich všetky mal reprezenotvať jediný plagát,“ hovorí Palečková. „Keď som ich všetky napokon spojila dohromady, vznikol jednoduchý bulletin, ktorý nesie komplexnú informáciu o trienále vrátane mapy aj všetkých sprievodných podujatí, ktoré sa tiež rozrastajú.“
Nápad zaujal, a tak sa začala realizácia ďalšieho množstva súčastí vizuálnej identity akcie. Do procesu sa zapojil aj dizajnér Martin Mistrík (Zelená lúka). Spoločne vytvorili katalóg, tašky, darčekové predmety, odznaky, pozvánky, televíznu reklamu a množstvo iných súčastí.
Treba ich vidieť naživo
Trienále plagátu je podľa Palečkovej veľmi inšpiratívne, nech sa grafický dizajnér venuje akejkoľvek oblasti. „Vždy je tam množstvo vizuálnych podnetov a rôznorodých prístupov autorov. Druhá vec je, že si človek uvedomí samotné médium, jeho fyzický rozmer. Keď som vošla do trnavskej synagógy, kde je jedna z výstav, tak ma to úplne ohromilo. Zrazu pôsobili mnohé z plagátov celkom inak, ako keď sme ich na monitore zalamovali do katalógu. Potrebujú živý kontakt, často v nich hrá úlohu práve materiál, typ tlače či rôzne ďalšie zásahy do už vytlačeného plagátu a malé detaily,“ hovorí Palečková.
Páči sa jej aj to, že tento rok dostali šancu aj študenti stredných škôl v podobe samostatnej súťažnej kategórie Junior. „Je len dobré, že dostanú príležitosť zúčastniť sa na takej veľkej akcii, musí to pre nich byť veľmi motivujúce,“ dodáva.
Jana Močková
Cena rektora VŠVU / kategória B - Golde Andreas & Thomas Kuhnen: Art & Design. Sieťotlač, 50 x 70, 2011
1. cena / kategória C - Valentovičová Dominika (ped. Sitáková Ľubica): Papier znesie všetko. Digitálna tlač, 50 x 70, 2011
2. cena / kategória C - Szczepanska Adrianna (ped. Jabczynski Jerzy): Manipulation. Digitálna tlač, 50 x 70, 2012
3. cena / kategória C - Kulacsová Miriam (ped. Vicen Tomáš): Závislosti. Digitálna tlač, 50 x 70, 2010
Čestné uznanie / kategória C - Mikulášová Barbora (ped. Šoltisová Pavla): Viete, čo teraz robí vaše dieťa? Digitálna tlač, 50 x 70, 2012
Ivana Palečková - ďalší z plagátov TPT 2012. Viac na webstránke.
