Sklo sa často považuje za výsostné teritórium užitého umenia a iba sporadicky sa akceptuje v oblasti umenia voľného. V priebehu posledných troch mesiacov však máme jedinečnú príležitosť konfrontovať sa s originálnou polohou súčasného umenia skla, ktoré si kladie za cieľ participáciu umelcov z rôznych oblastí výtvarného/vizuálneho umenia, a tým aj poukázať na presahy skla smerom k iným médiám.
Ide o smelé experimenty sklára – maliara na sklo Pala Macha, ktorý minulý rok vyzval na spoluprácu fotografku Janu Hojstričovú v projekte Scanning, a teraz pokračuje v kooperácii s najvýznamnejšou osobnosťou novodobého slovenského sochárstva Jozefom Jankovičom.
Je to vôbec možné?
Galéria Nova a Galéria Z v Bratislave nám v rámci dvojvýstavy ponúkajú samostatné diela zo skla týchto autorov, a aj – identicky s projektom s Hojstričovou – spoločné diela Jankovič – Macho, resp. Macho – Jankovič realizované v skle.
Aj dvojaký spôsob značenia autorstva upozorňuje na podstatu tohto jedinečného experimentu, že v spolupráci dochádzalo ku kooperácii dvoch osobností a polôh umenia, z ktorého sa vždy niektoré presadilo viac, avšak vždy s akcentom na celistvosť spoločného artefaktu. Je to vôbec možné, veď ide o spôsob tvorby, v ktorom má navrch sklár – maliar, ktorý je znalcom technológie, navyše sám je autorom umeleckých diel. Na druhej strane sochár s bohatou skúsenosťou, avšak nie v oblasti skla, no s nevyčerpateľnou ambíciou spoznať podstatu nových výtvarných médií.
Ďalšie významové roviny
Jozef Jankovič prijal pozvanie na spoluprácu s rovnakou oddanosťou, ako v 60. rokoch, keď pomocou inžinierov vnikal do tajomstiev programovania vizuálnych kompozícií. Výsledkom sú diela pochádzajúce najmä z medzinárodného sklárskeho sympózia Rona v Lednických Rovniach, ktoré jedinečným spôsobom prepájajú dve umelecké osobnosti, dva umelecké svety do jedného spoločného diela.
Dochádza tu k vzájomnému komentovaniu (Katarína Bajcurová) či interpelovaniu (Peter Michalovič), a to v podobe kladenia otázok, na ktoré musí nájsť odpovede druhý autor tejto dvojice.
Diela Pala Macha prezentujú kompozície evokujúce aj novú figuráciu 60. rokov či reduktivizmus, intelektuálny proces bez emócií, konštruktivistických tendencií minulého storočia. Jankovičove diela si zas zachovávajú svoj existenciálny myšlienkový rozmer aj v skle a nové médium im prepožičiava ďalšie významové roviny.
Spoločné sklárske diela, resp. objekty sú význačné svojím koloritom, čo výrazne presahuje farebnú intenzitu ostatných vystavených diel.
Autor: Gábor Hushegyi
