Záznam z koncertu Led Zeppelin, ktorý práve vyšiel pod názvom Celebration, sa zaradil medzi jej najsilnejšie nahrávky.
Čím boli v 60. rokoch The Beatles, to pre nasledujúcu dekádu znamenali Led Zeppelin. Archívne zábery z ich koncertu v roku 1973, kde padol dovtedajší beatlesácky rekord v návštevnosti, tvorili úvod večera v decembri 2007.
Aj ten sa dostal do Guinnessovej knihy rekordov – lístky do londýnskej O2 arény na Led Zeppelin, ktorí sa na pódiu stretli po dlhej pauze, chcelo dvadsať miliónov ľudí. Dvojhodinový záznam s názvom Celebration Day vyšiel tento týždeň.
Naozaj je čo oslavovať
Keďže sála má maximálnu kapacitu 20-tisíc, večer sa kapele vydaril a snímalo ho šestnásť kamier, bolo otázkou času, kedy ho uvidia aj ďalší fanúšikovia.
Keď v roku 1980 po smrti bubeníka Johna Bonhama Led Zeppelin ohlásili koniec, zdal sa predčasný. No po zbabraných comebackových vystúpeniach na Live Aid (1985) a na 40. výročí Atlantic Records (1988) sa kapela aj viacerí fanúšikovia utvrdili, že to bolo asi správne rozhodnutie. Cesty speváka Roberta Planta a gitaristu Jimmyho Pagea sa neskôr viackrát pretli, ale basák John Paul Jones zostával mimo.
Teraz to mal byť len spomienkový večer na legendárneho šéfa Atlantic Records Ahmeta Erteguna, no stala sa z neho oslava Led Zeppelin.
Užili si to vo veľkom štýle
„Po šiestich mesiacoch skúšania sme stáli za pódiom. Nemohol som ani prehltnúť od napätia,“ spomínal Bonham junior, ktorý sa posadil za bicie. „Robert vraví: Poďme si to užiť. Nezabudni sa tešiť, to ti nik nevezme.“
Od úvodnej hitovky Good Times Bad Times je to veľká jazda. Kapela sa rýchlo zahreje a fanúšikovia okamžite reagujú. Netreba žiadne veľké reči, po tretej pesničke Plant len oznámi: „Dobrý večer.“
Atmosféra na pódiu začne gradovať v molovom blues Since I've Been Loving You. Plant si trúfne aj do pôvodných výšok, ktoré v iných skladbách (veľmi rozumne) obchádza. Page, ktorý čoraz viac pripomína čarodejníka Gandalfa z Pána prsteňov, sa rozohrá k veľkému sólu a na záver sa na seba usmejú a spokojne sa štuchnú.
Jones strieda basgitaru s klávesami a s Jasonom Bonhamom držia kapelu, aj keď sa Page občas rytmicky pozabudne. Ale všetkých to celý čas evidentne baví, niektoré skladby natiahnu aj nad desať minút a stále je čo počúvať.
„Mali sme na výber z desiatich albumov, no sú isté pesničky, ktoré musia zaznieť. A toto je jedna z nich,“ uvádza Plant Dazed And Confused.
Okrem nej zahrali pätnásť vecí. Je to pestrý set, škoda, že obišiel tretí album, z neho mohol byť pekný akustický blok. Niekomu môžu chýbať aj hity Immigrant Song či Communication Breakdown a nepríde ani titulná Celebration Day, ale na druhej strane napríklad For Your Life ešte doteraz naživo nikdy nezaznela.
Keď sa Page vynorí z tmy s dvojkrkým Gibsonom, je jasné, že nasleduje Stairway to heaven. Po nej parádne vyznie ešte aj Kashmir (možno najsilnejší moment celého večera) a oba prídavky.
Ďalšie plány táto štvorica nemá. Ale prečo by mala mať? Jeden dobrý reunionový koncert je viac ako násilný comeback.
