Rowana Atkinsona už prestalo baviť hrať stále dieťa v mužskom tele.
Kráľovná, James Bond a Mr. Bean – tri základné ikony Veľkej Británie. Kým hlavy na britskom tróne i herci stvárňujúci Bonda sa menia, Bean je len jeden.
Ceremoniál letnej olympiády v Londýne vrcholí. Zaznejú prvé tóny Vangelisovej skladby Chariots of Fire (Ohnivé vozy) .V detaile vidíme prst opakovane udierajúci na jediný tón syntetizátora. Unudeným hudobníkom nie je nikto iný ako Mr. Bean. Úlohu zvláda doslovne ľavou zadnou, pravačkou si medzičasom ledabolo listuje v notách. Áno, ešte dlho bude musieť takto brnkať.
Pohrá sa teda chvíľu s mobilom, hodí pohľad plný opovrhnutia na klaviristu, ktorý sa po jeho boku “predvádza” zložitejšími variáciami. Po kýchnutí sa akrobatickým spôsobom snaží získať vreckovku zo svojho batoha na vzdialenej stoličke a pritom nestratiť kontakt s klávesnicou.
Keď pri monotónnej hudbe na chvíľu zadrieme, sníva sa mu, ako beží s krásnymi mladými športovcami po piesku východného pobrežia Škótska pri St. Andrews. Dostávame sa do scény z rovnomenného filmu z roku 1981, ktorý rozpráva príbeh z olympiády roku 1924. Nikoho neprekvapí, že Bean za ostatnými veľmi rýchlo zaostane. Nebol by to však on, keby sa nevynašiel. Bežcov predbehne na aute, ktorých je Rowan Atkinson, mimochodom, vášnivým obdivovateľom a zberateľom. Bežiac už na čele pelotónu ešte zrazí na zem svojho najväčšieho konkurenta a zvíťazí so zdvihnutými rukami a britskou vlajkou na hrudi. Anglický humor “at its best”, zhodnotí komentátor.
Ako sa zrodil Mr. Bean
Atkinsonov smiešny chlapík skutočne vo svojej kariére predbehol všelijakých supermanov. Ako to, že sa mu jeho podpásovky vždy prepečú, navyše v krajine, kde sa nepatrí predbiehať sa v rade? Možno je to preto, že robí len to, čo napadne každému, no bojí sa k tomu priznať.
Je zhmotnením smiešneho, asociálneho, ale istým spôsobom aj toho úprimného v nás. Mr. Bean sa špára v nose za nás všetkých a dáva výraz mnohému potláčanému. Kto ešte nikdy nezaspal v kostole či neurobil faux pas v reštaurácii, nech sa nezasmeje.
Rowan Atkinson predvádzal svoje prvé skeče ešte pred kolegami v Oxforde, kde vyštudoval elektrotechniku na Queen´s College. Jeho talent si všimli na Edinburskom frindžovom festivale, na základe tohto úspechu nahral v roku 1978 pre BBC Radio 3 sériu fiktívnych interview s významnými mužmi, ktorých však hral on sám.
Vzápätí sa zapojil do šou parodujúcej populárne správy vysielané o deviatej na BBC. Šou Not the Nine o´Clock News porovnávajú s Flying Circus od ďalšej z legiend britského humoru Monthy Pytons, používali pri nej zostrihané správy, ale aj pesničky či skeče.
Beanovskú postavičku otestoval ešte v roku 1979 na Montrealskom festivale smiechu, kde trval na tom, aby ho dali do francúzskej sekcie. Chcel zistiť, ako takáto paródia britskosti dokáže komunikovať s publikom nehovoriacom po anglicky.
Pán Fazuľka
Štrnásť dvadsaťpäťminútových častí sitkomu Mr. Bean vysielali po prvýkrát na súkromnej stanici ITV od januára 1990 do októbra 1995. Film Bean vznikol v roku 1997, po desiatich rokoch prišlo aj pokračovanie nazvané Mr. Bean na dovolenke. Bean sa šíri svetom aj ako kniha či komiks.
Dlho však nebolo autorom jasné, ako sa má volať niekto, kto sa vopchá všade. Tvorcovia pôvodne zvažovali aj iné “zeleninárske” varianty, hrozilo, že to bude Mr. Cauliflower čiže pán Karfiol. Nakoniec sa do histórie zapísal “pán Fazuľka”, čo je niečo medzi Jankom Hraškom a Jozefom Makom.
Pri výbere mena možno rozhodlo aj množstvo významov spájaných s podstatným slovom bean, ktoré znamená fazuľu, bôb či zrnko. Starí páni sa oslovujú “old bean”, byť “full of beans” je byť radostným, živým a, naopak, byť ”without bean” je byť bez peňazí. A to dnes predstaviteľ Beana skutočne nie je. Hovorí sa o majetku v hodnote rádovo stoviek miliónov libier.
Ľudia v pozadí
Atkinson dal síce Beanovi svoju tvár, ale nie je jediným jeho tvorcom. Partičku autorov stojacich za týmto fenoménom poznáme aj z iných úspešných komediálnych projektov. Najväčší podiel mali scenáristi Robin Driscoll a Richard Curtis, s ktorými sa Atkinson stretol ešte počas štúdií v Oxforde.
Všestranne talentovaný Richard Curtis bol aj scenáristom filmu Štyri svadby a jeden pohreb, Notting Hill či Láska nebeská, spolupracoval aj na scenári filmu Denník Bridget Jonesovej. S Atkinsonom robil aj iné projekty, vrátane sitkomu Blackadder.
Aj ďalší zo spoluautorov beanovskej série Robin Driscoll je Atkinsonovým blízkym priateľom. Sám ako herec účinkoval vo viacerých televíznych seriáloch.
Mr. Bean je komerčne najúspešnejšou, ale určite nie jedinou Atkinsonovou postavou. Tento herec totiž vládne umením urobiť pamätihodnými aj dvojminútové výstupy. Nikto nemôže zabudnúť na začínajúceho vikára z filmu Štyri svadby a jeden pohreb, ktorý si v poslednej chvíli ešte upravuje oblečenie, nedokáže správne vysloviť mená snúbencov, lawfull (zákonitú) manželku premenuje na awfull (hroznú), ale predovšetkým namiesto Holy Ghost (Svätý duch) povie Holy Goat (Svätá koza).
Objavil sa aj v ďalších komédiách ako Láska nebeská či Keeping Mum, počuť ho aj v známych animovaných seriáloch. Možno nie je náhoda, že na začiatku jeho filmovej kariéry bola aj menšia rola v neoficiálnej bondovke Nikdy nehovor nikdy (Never say never again). V parodickom filme Johnny English z roku 2003, ako aj v jeho pokračovaní z roku 2011 už hral hlavnú rolu popleteného, napriek tomu úspešného agenta tajnej služby.
Život po Beanovi
Je paradoxom, že sa tento antihrdina stal akousi jednotkou anglickosti. Zatiaľ čo jeden z bratov Atkinsonovcov Rodney chce ako člen euroskeptickej strany Britániu ochrániť pred vplyvom Európskej únie, jeho brat si vybudoval kariéru na tom, že sa z národnej identity Britov vysmieval, spochybňoval ju, ale zároveň ju aj vlastne sám vytváral a vyvážal do celého sveta.
Dnes by sa Atkinson už rád videl aj v serióznejších postavách. Pripravuje sa na úlohu dobráckeho, ale osamelého starého mládenca v hre Simona Graya Quartermaine's Terms. V réžii bývalého riaditeľa národného divadla Richarda Eyra sa táto produkcia objaví na jar na londýnskom West Ende.
Atkinson dnes túži Beana zabiť, otázne je, či sa mu to podarí. Bean si totiž poradí so všetkým. Ak by však mal byť Beanov výkon na olympijskom ceremoniáli skutočne tým posledným, vojde do histórie ako víťaz.
Mr. Bean, muž z gumy
Prečo by sa sendviče nemohli strihať nožnicami? Čo je zlé na tom, že si zeleninu utierame ponožkami?
Mr. Bean robí to, čo zakazujeme deťom – grimasy. Nenadarmo dostal Rowan Atkinson prezývku človek s gumenou tvárou. Hovorí málo, navyše smiešne, občas sa zakokce. “Ako sa voláte?” “Bbbbbean.” Hendikep v reči pretvoril na špecifický humor. Na obrazovku vrátil akčnú poetiku nemého filmu, prirovnávajú ho preto k Busterovi Keatonovi, Charliemu Chaplinovi či Jacquesovi Tatimu.
Je taký sám. Jeho údajná priateľka prebehne len niekoľkými časťami série, veľmi rýchlo sa stratia aj čudesní kamaráti Hubert a Rupert, takže mu najčastejšie zostáva len verný macko Teddy, ku ktorému sa správa ako k živému.
Sám Atkinson sa o Beanovi vyjadril, že je to dieťa v mužskom tele. Nikto ho vlastne bližšie nepozná, nikto ho neoslovuje krstným menom, ktoré sa vlastne dodnes nikto ani nedozvedel. Keď vo svojich dvoch filmoch cestoval do zahraničia, v pase mal namiesto krstného mena buď len Mr. alebo Rowan.
Robia mu problémy aj tie najjednoduchšie akcie ako chodenie po pohyblivých schodoch. Pôsobí ako mimozemšťan. Tvorcovia sa s týmto motívom trochu pohrali, Bean je hodený do sveta v lúči svetla za spevu anjelského chorálu.
Tento večný smoliar je však istým spôsobom šikovnejší než všetci ostatní, v každej situácii sa vie vynájsť a neberie pritom ohľad na žiadne konvencie. Necíti nebezpečenstvo a jeho naivita je nákazlivá. Prečo by sa sendviče nemohli strihať nožnicami? Čo je zlé na tom, že si zeleninu utierame ponožkami? Výživným zdrojom beanovského humoru sú práve malé milé nechutnosti.
