Pátrali po sochách, aby už nemizli bez povolenia

Viaceré sochy zamkli súkromníci. Jedna zmizla aj počas súpisu.

Žena alebo In Utero od Davida Černého pribudla s ďalšími sochami pri River Parku.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Súpis sôch má zabrániť ich búraniu a miznutiu. Vyjsť má ešte tento rok.

BRATISLAVA. Zatreli, zvesili, zbúrali. Koľko ich presne zmizlo, dnes nikto nevie. Len kopa kamenia ostala napríklad z diela známeho sochára Jozefa Jankoviča.

Jeho Čas zo šesťdesiatych rokov neprežil vlani výstavbu predajne Lidl v Ružinove. Odstránili ho v tichosti bez vedomia umelca. Zo zákona mu to stavebník ani oznámiť nemusel.

Práve príbeh zrútenia tejto sochy má teraz pomôcť, aby sa to neopakovalo.

Dvaja historici umenia spísali sochy, ktoré v Bratislave našli. Je ich spolu zatiaľ 566. Úradníci a developeri sa tak nebudú môcť vyhovoriť, že o soche pri povoľovaní stavieb nevedeli.

„Bude to súpis všetkých exteriérových diel v Bratislave vrátane fontán, reliéfnych aj keramických diel, ktoré v meste vznikli od roku 1945 dodnes,“ hovorí Sabina Jankovičová, historička umenia a dcéra sochára Jankoviča.

Téme sôch a štúdiu archívov sa venuje už roky. Spolu s kunsthistorikom Romanom Popelárom teraz sochy počíta, spisuje, vzniká kniha.

Vydať ju chcú do Vianoc. Súpis pošlú aj do firiem, ktoré majú sochy na svojich pozemkoch.

„Knižka je odškodnením firmy Lidl po tom, ako pre výstavbu predajne zbúrali sochu. Otec nechcel nejaké finančné odškodnenie, chcel niečo, čo bude prospešné pre spoločnosť,“ hovorí Jankovičová.

Zoznam chcú sprístupniť aj na internete.

Sochy v kroví aj v rafinérii

Súpis
Sochy
  • kunsthistorici spisovali všetky diela, ktoré v meste vznikli po roku 1945,;
  • najviac vyše 200 narátali diel v Starom Meste;
  • na druhom mieste je Ružinov asi so 63 dielami;
  • knihu vydáva firma Lidl spolu so združením Resculpture.sk.

Zarastené burinou, zničené, posprejované. Bratislava sa nevie starať o sochy, fontány necháva nefunkčné.

Počas pátrania a spisovania sôch to zistili a zdokumentovali kunsthistorici Sabina Jankovičová a Roman Popelár.

Každú sochu či pamätnú tabuľu kunsthistorici nafotili, vypátrali autora, rok vzniku, určili techniku, pridali rozmery a súradnice GPS.

„Nerozlišovali sme, ktorá socha je kvalitná, ktorá nie,“ dodáva Jankovičová. „Je to prvotná informácia, umelecká stránka pôjde na ďalšie spracovanie.“

Mesiace chodili, hľadali, vybavovali povolenia, občas aj fotili tajne, alebo im dielo zmizlo takmer pred očami.

Mnoho diel je súčasťou súkromných areálov, vysvetľuje Popelár. Napríklad sochu od Jána Hučka ukrýva Slovnaft. Hoci ide o dielo socialistického realizmu, zaslúži si podľa Jankovičovej ochranu ako dokument doby.

Pátrať museli napríklad po autorovi sochy Náš chlieb, ktorá dnes stojí v petržalských pekárňach.

„Hľadal som v archívoch, lebo v 60. rokoch stáli pekárne na Račianskej ulici,“ vraví Popelár. „Nakoniec sa nám podarilo odhaliť autora Valéra Vavra.“

Zaujímavé bolo pátranie po sochách, ktoré sme poznali len z fotografií, ale nevedeli sme, kde stoja, opisuje Jankovičová.

„Napríklad sochu od Juraja Rusňáka v Rači, som našla náhodou. Bola úplne prekrytá vegetáciou, ale podľa archívnej fotografie som spoznala budovu.“

Najťažšie bolo dostať sa podľa kunsthistorikov do areálu Towercomu. Socha je aj za plotom, ktorý chráni televízny vysielač na Kamzíku.

„Na prvýkrát ma tam nepustili ani náhodou, potom som si sochu mohol len pozrieť, no nemohol som si ju odfotiť a zamerať,“ rozpráva Popelár.

Diela mizli aj miznú ďalej

„Pri práci sme si zadefinovali, že verejne prístupné diela sú tie, ktoré vidíte, sú v exteriéri, hoci stoja na súkromnom pozemku, lebo budovu sprivatizovali,“ hovorí Jankovičová.

„Niektorí však boli pri fotení agresívni aj v štátnych organizáciách. Napríklad vo vzdelávacom centre na Tomášikovej sa im nepáčilo, že si niečo fotíme, hoci je dielo verejne prístupné. No videla som, že v interiéri zatreli nástennú maľbu, tak možno preto.“

Najohrozenejšie boli podľa Jankovičovej aj v minulosti diela v budovách. „Každý nový vlastník chce mať súčasný interiér. V 90. rokoch sa poničilo veľa diel.“

Vtedy zmizli napríklad reliéfy sochára Juraja Meliša v budove Skleník v Dúbravke.

Veľké búranie sôch bolo v 70. rokoch 20. storočia. Vtedy napríklad padli mnohé diela v ružinovskom parku. „Zachovalo sa len zopár ich fotografií v archíve,“ hovorí Jankovičová.

Sochy miznú doteraz, nedávno sa napríklad stratili reliéfy od Erny Masarovičovej, ktoré boli v travertínovom obklade v interiéri takzvaného Office Centre pri Výskumnom ústave zváračskom. Jankovičová sa na ne ešte pred časom dívala cez presklený vchod, dnes tam už nie sú. „Buď ich vyhodili spolu s obkladom, alebo ich prekryli bielou stenou.“


lamac_res.JPG

Keramiku v Lamači odstránila mestská časť ako nebezpečnú.

FOTO SME - LUCIA TKÁČIKOVÁ

Nebezpečná keramika

„Jeden objekt zmizol priamo počas nášho výskumu,“ hovorí Popelár.

Na Malokarpatskom námestí v Lamači stála ešte pred časom keramická rozptýlená kompozícia. „Bola síce znehodnotená, no boli sme ju 29. júna nafotiť a 4. augusta tam už bola jama. Autorstvo pripisujú Jozefovi Sušienkovi, hoci sa to dodnes nepotvrdilo.“

Keramiku odstránila mestská časť. Dôvodom vraj bolo jej poškodenie, pre bezpečnosť ju neopravili, ale odmontovali.

„Nefunkčná fontánka predstavovala torzo pôvodného tvaru,“ hovorí Miriam Čuchtová zo sekretariátu lamačského starostu. „Rozpadávala sa, keramické častice boli rozbité. Vzhľadom na vysokú frekvenciu pohybujúcich sa detí v blízkosti detského ihriska sme objekt rozobrali a uložili do skladových priestorov.“

Dokopy spísali kunsthistorici asi 566 diel vrátane reliéfnych pamätných tabúl. Najviac ich je v Starom Meste.

Popelár hovorí o prehustení centra. „Všimol som si napríklad, koľko je na fasáde Právnickej fakulty pamätných tabúľ vedľa seba.

Maďarič: Búranie už nebude tajné

Donedávna nemalo mesto ani jeden súpis sôch, teraz majú mať úradníci až dva zoznamy.

BRATISLAVA. Sochy sa už nebudú búrať bez opýtania, sľuboval ešte predchádzajúci minister kultúry Daniel Krajcer (SaS). Chcel meniť autorský zákon.

Krajcerov nesplnený sľub si osvojil jeho nástupca Marek Maďarič (Smer). Hovorca ministerstva Jozef Bednár vraví, že do pripravovanej novely autorského zákona zapracujú aj informačnú povinnosť o búraní diela. „Zároveň chceme upraviť aj ďalšie povinnosti vlastníkov diela,“ vraví Bednár.

Autor diela, ktoré chcú zbúrať, si bude môcť napríklad vyžiadať dokumentáciu a údaje, ako vyzerá dielo pred zničením.

Nikdy predtým som nepočul o tom, že tam stála socha, vyhováral sa vlani pri zbúraní sochy Čas bývalý ružinovský starosta Slavomír Drozd (Smer), ktorý vydal povolenie na búranie. Na mieste sochy potom vyrástla predajňa Lidlu s parkoviskom.

Úrady doteraz nemali prehľad o tom, aké sochy stoja v Bratislave. Teraz majú nevedomosť nahradiť hneď dva zoznamy.

Okrem kunsthistorikov Sabiny Jankovičovej a Romana Popelára pripravuje evidenciu diel aj Mestský ústav ochrany pamiatok, ktorý v lete vydal koncepciu narábania s pamätníkmi a sochami.

Riaditeľ ústavu Ivo Štassel hovorí, že na tom pracujú už od začiatku roka. „Do konca roka to chceme ukončiť.“

Po sochách museli pamiatkari, podobne ako historici umenia, pátrať. Štassel vraví, že mestské časti

o dielach na svojom území často nevedeli. Zoznam chcú potom zverejniť na internete. Presné počty diel majú vedieť až na konci roka.

Okrem sôch spisujú aj pamätníky, pomníky a všetky pamätné tabule.

Lucia Tkáčiková

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  2. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  3. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  4. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  5. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  6. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  8. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu?
  9. Vďaka úveru na rekonštrukciu môžete ušetriť tisícky EUR
  10. Zažite vašu vysnívanú dovolenku na Bali
  1. Aj zmrzlina podlieha trendom, mali ste už špenátovú?
  2. Prémiovosť slovenského trhu rastie, dovozová Metaxa je na čele
  3. Neseďte doma, cestujte z Košíc do sveta
  4. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  5. Kŕčové žily: nepekné a nebezpečné
  6. Študenti obhajovali návrhy na využitie Pisztoryho paláca
  7. Turistický nosič pre malého dobrodruha?
  8. Kúpte si nehnuteľnosť v 5* luxusnom rezorte v zálive Sistiana
  9. Odmeny za diplomové práce na Stavebnej fakulte STU v Bratislave
  10. Zmluva o nájme pre ambasádu USA neoprávnene zaradená do programu
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 10 345
  2. Od 1. júla už prestanete chodiť na poštu! 4 861
  3. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 4 821
  4. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 754
  5. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 3 583
  6. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 3 255
  7. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 3 191
  8. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 3 154
  9. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá 2 561
  10. Neobvyklý objav, ktorý umožňuje zvládnuť angličtinu za 2 týždne 2 470

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Nacionalistický kňaz pomáha šíriť propagandu ĽSNS

Ján Košiar, ktorý otvorene podporuje kotlebovcov, píše pre časopis Zväzu protikomunistického odboja. Magazín platí ministerstvo vnútra.

KOMENTÁRE

Antifašisti ani antikomunisti to nepochopili

Neexistuje sloboda len pre jednu vybranú skupinu.

EKONOMIKA

Volkswagen: Odborári dostali to, čo sme im núkali pred štrajkom

Na jar ponúkal Volkswagen zvýšenie platov o 12 percent.

KOMENTÁRE

Domáci násilník Danko

Reči, akože „nesystémové strany nevedia riadiť štát“, sú z úst „systémovej“ SNS dokonalou fraškou.

Neprehliadnite tiež

Ľubomír Feldek: Význam má hnutie, ktorému ide o život

Namiesto aliancie za rodinu by mala vzniknúť aliancia proti rodine, hovorí ĽUBOMÍR FELDEK.

Mandy Moore si v klietke medzi žralokmi siahla na hranicu síl

Americká herečka bola pri natáčaní filmu 47 metrov pod vodou aj osem hodín denne.

Po filme Špina zostáva pocit propagandy. Takto sa umenie nerobí

Tereza Nvotová svojím filmom vášnivo obžalúva. Lenže koho?

Je obdobie postpravdy. Príbehy z druhej svetovej vojny varujú

Denník Anny Frankovej ovládol divadlá uplynulej sezóny, ukázal to aj festival Dotyky a spojenia.