Stovky fotografií po zemi, v kresle sedí zarastený špinavý dedo. Dlhé mastné vlasy, zažltnutá, roky nestrihaná brada vsakuje dym z cigarety, ktorú držia trasľavé prsty. Občas sa diabolsky zasmeje. Nedá sa neveriť, že konformný život má naozaj „u prdele“.
Herci brnianskeho Divadla Husa na provázku hosťovali v Bratislave. Priviezli mimoriadne vkusné a scénicky pôsobivé spracovanie príbehu fantóma erotickej fotografie Miroslava Tichého. Mnohí ho mali za čudáka či dokonca úchyla. Ako mladý išiel študovať do Prahy za maliara. Prišiel však Víťazný február a s ním život, ktorý odmietol žiť. Vrátil sa do rodného Kyjova, zostrojil si svojpomocne fotoaparát a „lovil“ ženy.
Hra Tichý Tarzan je citlivou rekonštrukciou Tichého osobnosti so všetkou mystifikáciou, ktorá sa k nej viaže. Odkrýva divákovi dušu umelca, ktorý sa umelcom necíti byť, kašle na peniaze, na spoločenský poriadok, no výrobná ruka si ho proti jeho vôli nájde. Výborné herecké výkony posiľňuje hanácke nárečie, s ktorým tvorcovia výdatne a obratne pracujú. Ivana Hloužková (na snímke) má v hlavnej úlohe veľké, ale šťavnaté sústo. Jej minimalistické herectvo má „gule“, presné dávky napätia, krehkosti, zlosti, humoru.
Tichý Tarzan sa stal neplánovanou, no výraznou bodkou za festivalom českého divadla, ktorý prebiehal v bratislavskom Štúdiu S. Predstavili sa Buranteatr, Divadlo v Řeznické, Černé divadlo či Sergeart.com. O inteligentnú zábavu sa postaralo Divadlo Járy Cimrmana s beznádejne vypredanou inscenáciou České nebe. Dramatickú partiu pokra s výborným Ivanom Trojanom priviezlo Dejvické divadlo. Príjemným prekvapením bola inscenácia iJá pražského Studia Ypsilon. Hru na motívy života Steva Jobsa o dokonalých produktoch pre nedokonalého človeka napísal a zrežíroval Slovák Braňo Holíček.
