KNIHA TÝŽDŇA / ČÍTAM...
Hoci ide predovšetkým o texty týkajúce sa literatúry, autor ich postavil na výbornom prehľade dejín a politiky, na portrétoch osôb a osobností
Mladá tvorba, Domino fórum, OS, Týždeň, SME, Romboid, RAK – to je len časť minulých i terajších periodík, v ktorých Ján Štrasser publikoval a publikuje svoje znamenité reflexie, eseje, glosy, recenzie, štúdie...
Do predmetnej knihy Čítam..., ktorej dal podtitul Texty o literatúre a literárnom živote 1988 – 2012 (F. R. G.), zakomponoval rôzne žánre z tejto oblasti a Oleg Pastier pridal i rozhovor s týmto básnikom, publicistom, šéfredaktorom viacerých časopisov a renomovaným prekladateľom.
Dvestošesťdesiatsedem strán Štrasser rozdelil do niekoľkých kapitol podľa problematiky, podľa žánrov i autorskej typológie. Vybral také, ako píše, „o ktorých si neskromne myslím, že by nemuseli zaniknúť s príležitosťou, ktorá motivovala ich napísanie“. Časové ohraničenie vzniku textov však autorovi nebráni, aby využil aj retrospektívu, a to najmä pri osudoch zakázaných a zakazujúcich – politikov, umelcov, redaktorov a šéfredaktorov. Priam nostalgicky vyznieva osud časopisu Mladá tvorba („Moja Mladá tvorba“) so svojím vzopätím od vzniku v roku 1956 až po koniec roku 1970, keď prestala vychádzať.
Viac v redakcii ako v škole
S ňou, podobne ako so Slovenskými pohľadmi (1987 – 1993) bol spätý kus Štrasserovho života. Na „príbehu“ Slovenských pohľadov líči politickú a spoločenskú situáciu pred tzv. normalizáciou i po nej - „vyše roka som chodil viac do redakcie Slovenských pohľadov na Štúrovej ulici, na prvé poschodie (na prízemí bol Kultúrny život), než do školy“. Už z prvej kapitoly Deväťdesiate roky: spisovateľ a štát je zjavné, že Štrasser je úprimný, otvorený, kritikovo „ja“ je silno prítomné, nič nezakrýva, nezatajuje, práve naopak – odhaľuje, je kritický i sám k sebe. A hoci ide predovšetkým o texty týkajúce sa literatúry, autor ich postavil na výbornom prehľade dejín a politiky, na portrétoch osôb a osobností, jednotlivé diela a ich autorov hodnotí na pozadí doby a v konfrontácii s aktuálnou literatúrou.
V knihe Čítam... sú desiatky osobností nielen z oblasti literatúry. Každá z nich má v textoch svoje dôležité miesto, lebo autor spolu s dielami hodnotí aj tvorcov, ich činnosť, postoje, plusy i mínusy. Tak sa v knihe odkrýva mnohovrstvový svet uplynulého štvrťstoročia s viacerými prehodnoteniami, novými pohľadmi na už „zaškatuľkované“ hodnoty. Zaujímavý je kritický názor na súčasné piesňové texty. Prirodzene, že nezabudol ani na oblasť prekladu – tohto dôležitého literárneho umenia, ktorého je sám aktívnym tvorcom. V tomto zmysle stojí za pozornosť štúdia Deväť slovenských havranov, v ktorej sa zaoberá dejinami Poeovho Havrana do slovenčiny.
Recenzie ako napínavé príbehy
Štrasserove recenzie majú svoju pôsobivú kompozíciu, čítame ich ako priam napínavé príbehy, keď autor už v ich úvode vytvorí isté napätie, širšie naznačí predmet záujmu a až v hlavnej časti sa dozvedáme, o koho a o čo ide. Poskytne príjemcovi dôkladný prehľad o hodnotenom, ale len do tej miery, že percipienta láka si dielo prečítať, lebo sa už stal zainteresovaným, „musí“ pokračovať. Štrasser vie vybrať „drobnosť“, ktorá má veľkú výpovednú hodnotu, dokáže ju dať do širokých súvislostí. Je kritický, ale jemne, zdôvodnene, racionálne, no inokedy kriticko-satirický, ironický až sarkastický. Také je jeho rozsiahle zamyslenie nad vzťahom autor – literárny kritik, resp. literárne dielo a jeho literárnokritická percepcia.
Ak sa texty Jána Štrassera čítajú veľmi dobre, nie je to len pre zaujímavosť ich obsahu, ale rovnako pre krásu štýlu a jazyka vôbec. Chvíľami sa nám môže zdať, že čítame pôvabnú beletriu (osobitne ide o časť Pamäť, prehovor!). Kapitola s názvom Stručne zaujme najmä tým, že sa ňou autor vracia k rôznym aktivitám a artefaktom z oblasti kultúry, ktoré boli často zabudnuté alebo celkovo nepovšimnuté. Popri precíznych odborných kritikách a reflexiách sa čitateľ dostane do prostredia autorových rodných Košíc, ale najmä do nedávnej a súčasnej Bratislavy s jej priestormi, kde sa pohybovali a pohybujú ľudia z oblasti kultúry.
Ján Štrasser v istom zmysle napísal touto knihou dejiny doby aj vlastnú biografiu.
Ďalšie knihy
Lenže ja som iba komik... Rozhovory s Jánom Štrasserom. Milan Lasica
Forza Music, 2005
Rozhovor s Milanom Lasicom o životnej i profesionálnej púti slovenského komika, humoristu, dramatika, prozaika, textára, herca a režiséra.
Staré železo
Vydavateľstvo PT , 2007
Básnická zbierka textára, prekladateľa, publicistu po siedmich rokoch sporadického písania do šuflíka. 'V zafajčenom bistre / som na dne. / Jej oči. / Také bystré / a chladné. / Padám, / ešte to zvládam, / čakám, / kedy ma vystrie.'
Tri. Rozhovory s Jánom Štrasserom. Banášová Adela, Kučerová Adriana, Polnišová Petra
Forza Music, 2011
Jána Štrassera tentoraz zamestnávali naraz tri ženy: moderátorka Adela Banášová, herečka Petra Polnišová a sopranistka Adriana Kučerová. Napriek tomu, že sú všetky tri mediálne známe, v knihe hovoria najmä o doteraz neznámych faktoch zo svojho života. Čitateľ sa dozvie nielen o ich vzťahoch, ktoré rozoberajú veľmi otvorene, ale napríklad aj o tom, že Adriana Kučerová miluje extrémne situácie pri cestovaní, ako sú výbuchy sopky, kedy si Adela Banášová vykladá tarotové karty a prečo Petra Polnišová utekala z domu.
