Piata loď doplávala už aj k divadelníkom a filmárom

Ako tvorím / Spisovateľka Monika Kompaníková

Okruh aktivít Moniky Kompaníkovej v nadáciách a ďalších inštitúciách spoločenského a sociálneho zamerania je známy, no už pár mesiacov je jej pracovným kráľovstvom podzemie bratislavského Artfora. "Postupne som spoznávala, čo všetko a najmä ako najúčinnejšie treba robiť pre knihy na ich ceste za čitateľom. Ako sa k nim postaviť, ako skĺbiť pozíciu propagátorky či obchodníčky s vlastným vnútorným postojom čitateľky," hovorí autorka, ktorá doteraz vyprevádzala do sveta len knižky, ktoré sama napísala.

A bolo to vyprevádzanie úspešné, veď za poviedkový debut z roku 2003 Miesto pre samotu získala Cenu Ivana Kraska, a keď jej o tri roky vyšla novela Biele miesta, dostala sa s ňou do finále rozbiehajúcej sa ceny Anasoft litera. K tomuto projektu sa viaže aj Kompaníkovej doterajší najväčší literárny úspech - román Piata loď ju vlani vyniesol do pozície laureáta tohto dnes už prestížneho a rešpektovaného ocenenia.

"Ten úspech stále rezonuje, kniha žije nečakane rozmanitými spôsobmi. Tohto roku vyšla v češtine a momentálne sa rokuje o nemeckom preklade, v hre je aj jej divadelná adaptácia a vysokoškoláci po nej siahajú pri písaní svojich ročníkových a diplomových prác." A autorka zatiaľ taktne mlčí pri zmienke o správe z médií, že Piatu loď chce sfilmovať režisérka Iveta Grófová, ktorej snímku Až do mesta Aš vyslalo Slovensko do súťaže o Oscara.

Zdá sa, že po "klasickom" gradovaní žánrov - poviedka, novela, román, bude teraz nasledovať prekvapujúca odbočka k rozprávke. "Chystaná knižka Hlbokomorské rozprávky je už hotová vari tri roky," upresňuje Kompaníková. Svoju životaschopnosť si overila u detí už dávnejšie, keď sa rozprávky vysielali ako rozhlasové večerníčky. "Písala som ich pre svojho syna a bola to veľmi obohacujúca skúsenosť, všeličo som si musela naštudovať, napríklad o svetielkujúcich rybách som dovtedy toho veru príliš veľa nevedela."

Príprava knižky je teraz v štádiu riešenia ilustrácií. "Tie sú pri rozprávkach obzvlášť dôležité," hovorí autorka, ktorej nároky na konečný vizuálny tvar sú o to vyššie, že je absolventkou grafiky a maľby na Vysokej škole výtvarných umení.

"V hlave však už nosím ďalší román, v počítači som si preň založila nový folder," dodáva Monika Kompaníková, ktorá by chcela, aby kniha vyšla v budúcom roku.