Bude to zrejme obľúbené predstavenie pre babičky aj vnúčikov. Z divadla odídu ohlušení a nasýtení veľkorysou vizualitou.
Divadelnú hru Princ a Večernica netreba s filmom porovnávať, upozorňoval autor libreta nového slovenského muzikálu Ľubomír Feldek. Kým filmoví tvorcovia Jiří Brdečka a Václav Vorlíček sa dali viac viesť ľudovým a rozprávkovým príbehom, spracovaným Karolom Jaromírom Erbenom, Feldek si z neho zobral prakticky len názov a základné motívy.
Doba irónii nepraje
Kráľovský pár sa vydáva hľadať ženíchov pre svoje tri dcéry, a cez noc ich nepremyslene nechá na starosť nie celkom zodpovednému Princovi. Princezné využijú prvú príležitosť, aby sa vyhli nútenému sobášu a utečú s troma podivnými chlapíkmi. Tí si tri nevesty najprv trochu vyskúšajú, až na záver odhalia svoj hviezdny pôvod.
Slnečník sa tvári ako správca pláže, Mesačník je pastierom oviec a Veterník cirkusantom. Princeznám sa však zapáčia aj prosté pozemské kráľovstvá, a tak deti dostávajú lekciu z pracovitosti.
Kebyže aj logika príbehu či motivácia postáv sem-tam zaškrípala, je to pekné a príjemné na pohľad. Scéna cirkusu vizuálne konkuruje poetike Cirque du Soleil, milé je aj zobrazenie ovečiek. Popri hľadaní sestier však princ, samozrejme, nezabúda túžiť po nedostupnej Večernici, ktorú dosiahne až vtedy, keď sa na svet pozrie srdcom.
Kým tvorcovia zo zlatej éry českých rozprávok považovali za povinnosť rozprávkové príbehy nadľahčovať, dnešná doba veľkej irónii nepraje. Všetko je také, ako má byť, Princ je sladký a Večernica krásna, tak to naznačuje už gýčový pútač tróniaci na priečelí divadla. Musíme byť teda vďační za každý vtip, ktorý skúsený Ľubomír Feldek do textu vložil.
Skvieť sa na oblohe
Patrik Vyskočil je spevácky suverénny, málo opozeraný, ale herecky prvoplánový. Aj Jana Lieskovská zvládla dobre spevácky part, škoda, že Večernica nemala herecky v popise viac, než sa skvieť na oblohe. Z pána Mrakomora, ktorého vo filme stvárnil Radovan Brzobohatý, sa v tomto príbehu stala závistlivá meteorologička Mrákota, pri ktorej si tvorcovia neodpustili oslovenie slečna.
Princovi prinesie do cesty dážď i krupobitie, ba skúša ho aj sama zviesť. Eva Pavlíková si túto výraznú postavu - ako sa dnes vraví - „užila“. Kráľ v podaní Romana Fédera v alternácii s iniciátorom celého projektu Jurajom Ďurdiakom mal zastávať skôr konzervatívne názory, je teda skôr figúrkou, nie osobnosťou, akou kedysi býval Vladimír Menšík. Marte Sládečkovej v postave liberálnejšej kráľovnej tvorcovia herecky zviazali ruky tým, že ju nechali hrať v češtine.
Bez autorského nápadu
Nová scéna rozhodla investovať do tejto produkcie veľkoryso, návštevnosť bude asi vysoká. Podobné oddychové produkcie vhodné pre babičky aj vnúčikov sa najlepšie predávajú. V réžii Petra Oravca sa všetko hýbe a bliká, protagonisti sa odvážne vznášajú nad javiskom aj nad hľadiskom, svetelné efekty menia atmosféru v celej sále, nehovoriac už o sedemdesiatich barokovo honosných kostýmoch výtvarníčky Ľudmily Várossovej, ktoré sú azda aj najväčším zdrojom vtipu.
Scéna Pavla Andraška umožňuje veľmi pružné premeny, dobre zvládnuté sú aj projekcie, ale akoby sa priveľmi nechal spútať tradičnou estetikou.
Na choreografii Mariána Hlavatého nie je inscenácia postavená, ale ani na nej nepadá. V prípade muzikálu by sa asi najviac patrilo hovoriť o hudbe. Jej autor Ľubomír Dolný skombinoval rôzne štýly a rytmy od ľudovky, džezu až po tango. Hudba sa na nás doslovne valí, z akejsi základnej muzikálovej esencie však necítime žiadny individuálny hudobný rukopis ani nápad a z predstavenia neodchádzame s výraznou melódiou v hlave.
Divák je však natoľko ohlušený hlasným ozvučením a celkovou vizualitou, že z divadla zrejme aj tak odíde nasýtený.
Princ a Večernica
Recenzia
Scenár a texty piesní: Ľubomír Feldek
Réžia: Peter Oravec
l Hudba: Ľubomír Dolný Dramaturgia: Slavka Civáňová. Špeciálne efekty: Peter Šesták. Scéna: Pavol Andraško. Kostýmy: Ľudmila Várossová. Choreografia: Marián Hlavatý
Účinkujú: Patrik Vyskočil/ Dárius Koči, Jana Lieskovská /Mária Lechmanová, Eva Pavlíková/Miriam Marčeková, Marta Sládečková/Lucia Vráblicová, Juraj Ďurdiak/ Roman Féder
Premiéra: 30. novembra a 1. decembra na Novej scéne
