Je zábavný, dobrodružný, magický aj skutočný, nadšene píšu americkí recenzenti o adaptácii knihy Pí a jeho život. Režisér Ang Lee pri ňom musel spochybniť všetko, čo sa doteraz naučil.
Rok tigra draka by sa asi nemohol skončiť skôr, ako by sa do kín dostal film Anga Leeho Pí a jeho život. A možno, že by sa ani nemohol skončiť lepšie.
Lee zadaptoval mystický príbeh z rovnomennej knihy o mladom chlapcovi z Indie, ktorý stroskotal a potom, len v spoločnosti tigra (tak sa to aspoň javí) prežil na záchrannom člne.
Prví americkí recenzenti ako keby netušili nič o tom, ako sa Lee pri nakrúcaní stresoval, zviazaný zodpovednosťou z vysokého rozpočtu, nervózny z technickej náročnosti. Píšu len, že ich očarili obrazy, ich kompozícia a tiež zen, čo z nich plynie.
„Je to výnimočne krásny film,“ zhodnotili v Hollywood Reporter, „Lee objavil kameň mudrcov,“ myslia si zas v Los Angeles Times.
Čím sme starší, tým sme horší
Ang Lee dostal v roku 2006 Oscara za drámu Skrotená hora, predtým nakrútil filmy Hulk, Tiger a drak, naposledy Taking Woodstock.
Každý bol iný a z ničoho sa nedalo veľmi vyvodzovať, že ho raz tak veľmi zaujme Pí a jeho život. A predsa.
„Filmy sú mojím životom, takže keď si vyberám nový projekt, vyberám si životnú cestu, po ktorej chcem ísť. Je to existenciálne rozhodnutie,“ povedal v rozhovore s čitateľmi denníka El País.
V knihe Yanna Martela videl klasickú, veľkú tému – stratený raj a raj znovu nachádzaný. „Čím viac dospievame, tým viac sa raju vzďaľujeme,“ hovorí Lee.
„Možno to bude znieť naivne, ale dospievaním sa z nás stávajú horšie bytosti. Strácame nevinnosť a napĺňame tým celé dejiny ľudstva. A už sa ju len potom zúfalo pokúšame znovu nájsť, hľadáme, v čo by sme ešte uverili.“
Do chrámu neutekal
Necítil nič také, že by mal utekať do kostola, do chrámu, nebadal na sebe, že sa z neho stáva veriaci. Aj tak sa s Angom Lee čosi stalo, keď knihu Pí a jeho život pred jedenástimi rokmi dočítal. Je filmár a tak ho dráždilo, ako sa možno postaviť k tajomstvám, kde je Boh, prečo nás ktosi stvoril a kam život nakoniec povedie.
„Rozmýšľal som nad štruktúrou príbehu a ako by sa mohol medzi ľuďmi šíriť,“ povedal pre Reuters. „Pretože film má úvod, jadro, záver. Zdá sa, že má nejaký zmysel – aj tam, kde ho život nemá.“
Film mal premiéru na festivale v New Yorku, ale do kín šiel súčasne v Amerike aj Ázii, keďže je to rozprávanie blízke Východu. Iste sa tiež na ňom prejavilo, že Lee pochádza z Taiwanu.
„Rád sledujem, ako rozdielne sa niektoré témy vnímajú na Západe a ako na Východe. Taiwančania napríklad nepotrebujú presne vedieť, čo nejaká postava znamená, západniari sú zas chorí, keď na niečo nedostanú odpoveď. Tak som sa to teda pokúsil vyvážiť. Západniari by sa mali naučiť oceniť neznámo a rešpektovať ho.“
Načo toľko peňazí?
V roku 2009 bolo v Hollywoode veľké vzrušenie z Avatara, vzápätí nakrútil v 3D Tim Burton svoju Alicu v krajine zázrakov. Odtvedy táto technológia nič zaujímavé nepriniesla.
O dva týždne bude Pí a jeho život aj u nás v kinách, uvidíme, čo s 3D dokázal Ang Lee.
Vraví, že táto technológia úplne prehodnocuje filmový jazyk, platný už vyše sto rokov, prináša novú prácu s hercami aj realitou.
„Znovu bude treba definovať, čo znamená pozerať sa. Človek začne pochybovať a bude sa pýtať: naozaj je skutočné to, čo si myslím? Nie je všetko len ilúziou, o ktorú sa postaral náš mozog? Sám som musel otriasť všetkým, čo som sa za dvadsať rokov naučil, a bolo to dosť brutálne.“
Na to všetko mal rozpočet sto miliónov dolárov. To aj bolo viac, ako potreboval. „Ľudia čakajú, že uvidia zábavný a dobrodružný film, ale základ knihy je filozofický a teologický, skúma sa v nej ilúzia. Ako ju vytvoriť, najmä ak máte tak veľa peňazí?“ pýtal sa v rozhovore pre Reuters.
Pí a jeho život by mal byť úvahou o rozhraní medzi snom a bdením a zrejme by v ňom mala byť prípustná teória, že ilúzia je niekedy skutočnejšia ako realita.
V novinách Time napísali: „Magický realizmus bol málokedy taký magický, a ešte nikdy nebol taký skutočný.“
