Nedávno vyšla o ňom knižka a po novembrovom narodeninovom koncerte v Prahe už má za sebou aj bratislavský. Osemtisíc divákov od štyroch do osemdesiat rokov urobil v stredu na tri hodiny naozaj šťastnými.
Keď sme sa vlani o tomto čase stretli s Mekym Žbirkom, mal za sebou turné s novým albumom Symphonic a pred sebou pokojné vianočné dni. Chcel počas nich písať pesničku pre Mariku Gombitovú. Aj ju napísal, tajne dúfajúc, že spolu oslávia jeho životné jubileum. Zdá sa, že je to jediná vec, ktorá oslávencovi tento rok nevyšla. Pokojne môžeme vyhlásiť: Miro Žbirka vie oslavovať.
Lehotský aj Kirschner
Dvadsaťminútové úvodné vystúpenie kapely Backwards naladilo obecenstvo na štadióne Ondreja Nepelu pesničkami z raného obdobia The Beatles. Mohli vytiahnuť aj nejakú skladbu z čias, keď už kapela nekoncertovala, no boli presní ako hodinky – v muzike, mimike, oblekoch aj v pohyboch.
Večer pokračoval krátkym dokumentom z najslávnejšieho hudobného štúdia na svete Abbey Road, kde tento rok oslávenec nahral dve skladby. Vzápätí vyšiel na pódium, na perách s bonmotmi, ktoré servíroval v správnych dávkach počas celého večera. Ako mladý hokejový fanúšik vraj stál kedysi na druhej strane barikády, konkrétne za ohradou C tribúny haly, v ktorej teraz spieval.
Po úvodných skladbách Ako obrázok a Dr. Jekyll Mr. Hyde privítal svojich dlho utajovaných hostí. Až dojímavým prekvapením bol modusácky partiak Janko Lehotský. Nezaprel svoje žoviálno-poetické bunky, ale predovšetkým splnil želanie, ktoré diváci nestihli ani vysloviť: zahral a zaspieval Veľký sen mora.
Ďalší hostia boli aj na pražskom koncerte: s Janou Kirschner zaspieval Oh me, oh my, David Koller ako producent albumu Meky dal dva svoje hity. S Laco Lučeničom, spoluhráčom z kapiel Modus a Limit, pripomenuli hity 22 dní, Poraď si sám, Biely kvet.
V saku opreteky
Druhú časť koncertu odštartovala gratuláciou vrelo očakávaná Moravská filharmónia Olomouc. Pod vedením dirigenta Adriána Kokoša zazneli v orchestrálnom podaní vďačné hity ako Balada o poľných vtákoch, Múr našich lások, V slepých uličkách, Nechodí, Jesenná láska. Výborne vyšla aj skladba Len s ňou, viac estrádne pôsobili Zažni či Denisa.
Ďalším esom bola speváčka Martha a ako inak, spoločný megahit Co bolí, to přebolí. Medzitým sa pokrstila diskografia Complete Box. Veľkolepý záver patril opäť srdcovke – Beatles v spoločnom podaní orchestra, Žbirkovej kapely aj chlapcov z Backwards. Zazneli All you need is love a Hey Jude, ktorú Meky interpretoval naozaj pekne. Jeho hlas rokmi dozrel, získal zamatovú patinu, no stále brilantne vyspieva všetko.
A aby sme nezabudli, aj teraz mohol prísť domov, zapnúť si sako a na otázku, či bol koncert dobrý, odpovedať: Áno, pridávalo sa. Plná hala sa dočkala aj Atlantídy a s ikonou našej popovej scény sa postojačky rozlúčila jednohlasným „take it easy, all right“. Nech fičí ďalej Meky, v saku opreteky.
