Nemecký režisér Andreas Dresen hovorí, že vo filmoch síce stále niekto zomiera, ale že smrť samotná je v nich zredukovaná na abstraktný, sekundový akt. Nakrútil teda drámu Konečná uprostred cesty a vyzval všetkých odvážnych, aby sprevádzali jedného mladého muža od chvíle, ako mu lekár opíše stav jeho mozgu a tvar nádoru v ňom. Aby videli jeho nervozitu, frustráciu aj smútok a beznádej, prežili rozhovor s psychiatričkou.
Šťastím človeka je, že jeho myseľ je nastavená tak, že počíta s budúcnosťou. Aj keď sa z okna pozerá na ticho padajúci sneh a prepadá ho nostalgia, stále cíti nádej, že pekné dni len prídu. Budúcnosť tohto hrdinu je jasná a krátka, film o ňom je skromný a nesľubuje žiadny zlom. Aké tajomstvo a napätie ho teda živí? Počkajte na to rozpoloženie, ku ktorému vás Dresen na konci tejto cesty nečakane privedie.
