Kiná: the End znel titulok článku, ktorý vyšiel pred rokom. Koniec distribúcie filmov na 35-milimetrových pásoch ohrozil malé kiná a mnohí im predpovedali zánik. Dnes sa však potvrdzuje, že digitalizácia môže byť aj pre ne výzvou.
Kino v Galante je plné. Diváci sú nadšení, vkĺznu do nových sedadiel, pozerajú sa na nové plátno a vravia, že lepšie digitálne kino zatiaľ široko-ďaleko nevideli.
Novú bondovku Skyfall si užijú v deň jej premiéry, rovnako ako fanúšikovia po celom svete. Len čipsy si ešte musia kúpiť v blízkom obchode.
„Nedá sa to porovnať s tým, čo bolo predtým. Nemám už dôvod chodiť do kina do Bratislavy, navyše je to u nás lacnejšie,“ hovorí Roman z Galanty.
Situácia pred rokom bola presne opačná. „Jedinou výhodou bolo, že ste nemuseli čakať v rade. Ale zážitok z nekvalitného obrazu a zvuku toto plus dokonale znegoval,“ spomína Roman na „staré“ kino, ktoré takto fungovalo do septembra. Bol vlastne zázrak, že prežívalo.
„Koncom roka 2011 nám aj posledný z filmových distribútorov, ktorý dovtedy poskytoval 35-milimetrové filmové kópie, oznámil, že končí s ich distribúciou do kín,“ vysvetľuje Peter Kolek, vedúci Kina DK Galanta vtedajšiu situáciu.
Kino v Dudinciach
Digitalizuj alebo umri
V malých mestách to funguje tak, že ak si chcete pozrieť filmovú novinku legálne, nie stiahnutú cez internet, v podstate máte len dve možnosti.
„Buď sa vyberiete do najbližšieho väčšieho mesta s naozaj fungujúcim digitálnym kinom, alebo počkáte dva-tri mesiace, kým príde rad aj na vašu vidiecku premietačku a konečne sa aj na nej rozbehne jeden z nemnohých archaických a obohratých filmových pásov, ktoré predtým týždne putovali po celom Slovensku,“ hovorí Roman.
„Ak si však vyberiete druhú možnosť, budete do poslednej chvíle v napätí, či príde dosť ľudí, aby sa vôbec premietalo.“
Pre galantské kino to znamenalo, že buď jeho prevádzka po sto rokoch zanikne, alebo sa nájdu peniaze na jeho digitalizáciu. Vedeli, že časť prostriedkov sa dá žiadať na Audiovizuálnom fonde, museli však ešte presvedčiť poslancov mestského zastupiteľstva, aby projektu uverili.
„Našťastie poslanci pochopili, že okresné mesto s takmer 16-tisíc obyvateľmi kino potrebuje,“ vysvetľuje Kolek. Schválili spolufinancovanie projektu v sume takmer 94-tisíc eur, ku ktorým im AVF dodal ďalších 35-tisíc a tak mohli začať verejné obstarávanie.
Digitalizované kino Mier v Nových Zámkoch. FOTO - Adrian Žiška
Beznádejne plné
Fakty
Digitalizácia v číslach
AVF od roku 2010 schválil žiadosti na digitalizáciu 39 kinosál v celkovej sume 1,2 milióna eur.
Komplexná digitalizácia by si podľa aktuálnych prepočtov mala vyžiadať ešte 2,5 milióna eur, milión je už na tento účel vyčlenený v rámci Audiovizuálneho fondu, ďalších 1,4 milióna by mala priklepnúť vláda.
Zdigitalizovaných je nateraz 26 jednosálových kín, ďalších zhruba 30 kín má o digitalizáciu záujem. Sedem či osem kín má už schválený na Audiovizuálnom fonde grant, digitalizované budú čoskoro kiná Lumier a Mladosť v Bratislave či kiná v Čadci, Šali, Kežmarku, Topoľčanoch a Seredi. Pripravuje sa aj kino v Pisztoryho paláci v Bratislave.
Konečným cieľom je mať 100 zdigitalizovaných jednosálových kín.
Inštaláciu zariadenia s kvalitným obrazom a zvukom 7.1 dokončili v septembri, zároveň vymenili aj plátno a sedadlá.
Prvé verejné premietania pre deti aj dospelých boli zdarma a boli beznádejne plné. Platené premietania spustili od októbra.
„Úspech majú aj filmy s maďarským dabingom, žiadané sú aj premietania pre školy,“ opisuje Kolek. O programe kina informujú na svojich stránkach aj okolité dediny či mestá.
Poslanci potešení úspechom v novembri jednohlasne schválili aj rozšírenie technológie na 3D, ktoré si kino naplánovalo na začiatok budúceho roka.
Kolek chce postupne zaradiť do programu aj priame prenosy z opier, divadiel, koncerty či športové prenosy.
Išlo to ľahko
Aj v kine Kultúra v Ružomberku to šlo podľa jeho šéfky Zuzany Bakošovej veľmi ľahko. Ich kino ročne ponúka až 700 predstavení s priemernou účasťou 55 divákov. Uvedomovali si, že digitalizáciou by tak či tak raz museli prejsť, rozhodli sa teda začať medzi prvými.
Premiérové predstavenie mali už v auguste 2009, dokonca v 3D formáte. Počas prvého víkendu mali v renovovanom kine 850 návštevníkov.
Diváci prichádzali zo širokého okolia, z Dolného Kubína, Liptovského Mikuláša či Hrádku, dokonca aj z cudziny.
„Dva mesiace sme fungovali len so sto kusmi aktívnych okuliarov, pričom kapacita kina je 204 miest. Aby sme vyhoveli záujmu divákov, projekcie sme mali aj trikrát denne,“ opisuje Bakošová.
Hlavnou výhodou však je, že po modernizácii technológie už nemusia čakať na doručenie kópie atraktívneho filmu celé týždne. Filmy môžu uvádzať v deň ich slovenskej premiéry, Ružomberčania ich teda vidia súčasne s divákmi v Bratislave či v Košiciach.
Kino Moskva v Martine
Viac divákov, väčšia tržba
Mesto Ružomberok dalo na digitalizáciu 123-tisíc eur z rezervného fondu s tým, že ďalšie štyri roky im budú o štvrtinu krátiť príspevok na ich činnosť.
Investícia sa vyplatila. Spustenie 3D formátu sa odzrkadlilo v tržbách a v návštevnosti aj napriek tomu, že cena vstupenky sa zvýšila, no stále bola nižšia ako v multiplexoch.
Za štyri mesiace po digitalizácii prišlo do kina viac ľudí ako za osem mesiacov pred digitalizáciou, nárast divákov bol 48 percent a tržby vzrástli o 13 percent. Skúsenosti už majú aj s prenosmi predstavení z Metropolitnej opery z New Yorku či live prenosmi z koncertov.
Chcú namontovať aj oživený satelitný systém, ktorý im umožní zlepšiť ponuku takýchto prenosov. Plánujú inovovať interiér kina či zlepšiť kvalitu zvuku.
Kino Nicolaus v Liptovskom Mikuláši
3D je ťahákom
Ožilo aj kino Danubius v Štúrove, založené ešte v roku 1920. Jeho priestory zrekonštruovali ešte v roku 2002, dnes však už nie sú lákadlom pohodlné sedadlá, ale 3D kvalita.
„Diváci boli radi, že za takýmto nadštandardným zážitkom už nemuseli cestovať do Nitry či do Budapešti,“ vysvetľuje Nataša Simonková. Keďže v blízkom Ostrihome kino nemajú, premietajú veľké hity v dvoch jazykových verziách.
Počet predstavení aj divákov sa od digitalizácie kina takmer zdvojnásobil na 13,4 tisíca divákov. Tržby sa zoštvornásobili.
Kým dovtedy mávalo kino ročný príjem na hranici 13-tisíc eur, v tomto roku je to už viac ako 60-tisíc eur. Hoci vyššie sú aj náklady na prevádzku kina, aj tak môže mesto každoročne znižovať svoj príspevok na prevádzku.
„Konečne máme čo hrať a ešte si aj môžeme sami vyberať filmy podľa požiadaviek publika,“ chváli si situáciu Simonková. V novembri si už dokonca zorganizovali aj festival Expedičná kamera.
Kino v Humennom.
Na rade bude dramaturgia
Spešninová dramaturgia – teda naprogramovanie kina podľa toho, kedy aká kópia príde vlakom – sa končí. Kinári sa musia naučiť pracovať s titulmi inak. Dnes sa teoreticky dá nasadiť všetko všade, stačí len vedieť, čo a kde.
Po boome bondoviek by totiž mohli postupne do regiónov prichádzať aj alternatívnejšie programy. Kiná, ktorých sály v kultúrnych domoch majú nezriedka aj 350 či 500 miest, nemôžu, samozrejme, zvoliť čisto klubovú stratégiu, ale zas nie sú tlačené ponúkať ani čisto komerčnú vzorku.
„Čím úspešnejšie budú komerčné premietania, tým viac priestoru môžu kiná vyčleniť aj pre alternatívny program, akým sú aj európske filmy. Takéto spojenie je jediné možné,“ myslí si Ivan Hronec, šéf spoločnosti Film Europe.
Multiplexy na trhu budú síce aj v budúcnosti jednoznačne dominovať, no všetci si uvedomujú, že podpora digitalizácie kín je podporou regionálnej kultúry. Skúsenosti z menších miest znova a znova potvrdzujú, že kino je o ľuďoch, ktorí ho robia. Tam, kde oň nikto nemá záujem, nemá šancu prežiť.
Kino Danbianus v Štúrove.
E cinema - lacnejší variant pre menších
Hoci digitalizácia postupuje, stále zostáva veľká skupina miest, ktoré nemajú predpoklady na prevádzkovanie kina na najvyššej technologickej úrovni.
„V takej Očovej nemá stotisícová investície do kina zmysel,“ hovorí Martin Šmatlák, riaditeľ Audiovizuálneho fondu.
Pre tieto kiná bolo treba nájsť alternatívne riešenie. Fond preto inicioval projekt pasportizácie kín, ktorý mal pripraviť čo najpresnejšie predpoklady.
Na jeho realizáciu sa podujala distribučná spoločnosť Film Europe, ktorá priniesla z terénu podrobnosti o 125 kinách.
Na základe toho potom ministerstvo spracovalo stratégiu digitalizácie kín. Tá je v týchto dňoch daná verejnosti na pripomienkovanie a do konca roka by sa mala objaviť aj na stole vlády.
Menším kinám by mohol vyhovovať celkom nový grantový podprogram určený na digitalizáciu kín s technológiou tzv. E cinema.
Ide o viacnásobne lacnejší variant a fond ho môže podporiť oveľa vyšším percentom, miera spolufinancovania obcí sa teda radikálne zníži. Na základe podnetu filmárov vznikla aj nová možnosť - kombinácia dotácie a pôžičky.
