Krištúfek o Dome hluchého: Toto je moja najklasickejšia kniha

PETER KRIŠTÚFEK napísal román o tom, ako sa dá pozerať na osud človeka, ktorý prežil niekoľko režimov.

Peter Krištúfek (1973) vydal osem kníh, nakrútil vyše dvadsať autorských dokumentárnych filmov a celovečerné snímky Dlhá krátka noc, Momentky a Viditeľný svet. Za knihy i filmy získal viacero ocenení.(Zdroj: ANDY BEZÁK)

„Dostal som sa do veku, keď ma začala oveľa viac zaujímať rodinná história. Myslím, že sa to stane každému, odrazu si uvedomíte potrebu opýtať sa svojich starých či prastarých rodičov na všelijaké veci, ale oni už nežijú,“ hovorí PETER KRIŠTÚFEK o novom románe Dom hluchého. No jedným dychom zdôrazňuje, že kniha nie je ich rodinnou históriou.

Prečo Dom hluchého?

„Nápad aj názov som nosil v hlave už veľmi dávno. Pôvodne som mal predstavu metaforickej poviedky o tom, že keď človek robí isté veci, prekračujúce morálne hranice, nechce počuť výčitky ani svoje svedomie, a tak postupne prestane počuť a ’ohluchne’. Ale dlho som nevedel, čo s tým, až sa mi to odrazu začalo črtať vďaka spoznaniu príbehu môjho starého otca, stíhacieho vojnového letca, ktorý je v našej rodine stále vnímaný ako hrdina.“

Článok pokračuje pod video reklamou

To znie, akoby ním nemal byť?

„Ale je, starý otec Vladimír Kriško bol in memoriam povýšený na plukovníka. Úplne náhodou som však objavil nejaké informácie o tom, že okrem toho vlastní oveľa viac vyznamenaní nemeckých, veľkú kariéru urobil počas slovenského štátu. Spätne sa mi vybavila príhoda z detstva, keď som sa ho pýtal, koľko nemeckých lietadiel zostrelil. Jeho nechuť odpovedať som považoval za skromnosť. Otázka, či mohol povedať malému chlapcovi, že zostrelené lietadlá boli sovietske, presne zapadá do môjho záujmu o to, čo človek v istú dobu môže o sebe prezradiť a čo nie, do predstavy o vzniku účelovej hluchoty.“

Nakoniec sa však zrejme zapojil do Povstania, nie?

„Áno, a to bola ďalšia vec, čo ma zaujala, že počas vojny človek mohol bojovať v podstate na obidvoch stranách alebo ešte na viacerých ďalších, ktoré boli v tej vojne. A začal som veľmi podrobne zbierať fakty o ňom a následne o celom tom období.“

Román sa však neobmedzuje len na obdobie druhej svetovej vojny...

„Nie, to ma len odštartovalo, román prevedie čitateľa dejinami Slovenska od tridsiatych po deväťdesiate roky. Chcel som zistiť, ako sa dá pozerať na osud človeka, ktorý sa narodil v 30. rokoch a prežil niekoľko režimov. Generačne takého niekoho v rodine nemáme, tak som si ho vymyslel. Je to rozprávač príbehu, syn praktického lekára z malého mesta Brežany. Materiál som zbieral od mnohých ľudí, čo tie časy zažili, a potom som ho zasadil do svojho vymysleného príbehu. Zaujímalo ma všetko – od archaického sveta malého mesta cez osudy židovskej komunity až po život v rýchlo rastúcej Bratislave, ŠtB a históriu Slovenskej televízie. Dvadsiate storočie je z tohto hľadiska pre mňa úplne neuveriteľné.“

Brežany sú vymyslené?

„Áno, potreboval som na rozprávanie slobodu. Nechcel som, aby mi vyčítali, že niečo nesedí. Tak som si Brežany vymyslel, sú však zasadené do veľmi presných súvislostí a vystavané z reálnych prvkov z histórie iných miest.“

Takýto dokumentaristický princíp práce je vám ako filmárovi zrejme blízky. Do akej miery ovplyvňujú skúsenosti z filmovej réžie vaše písanie?

„V tejto knihe sa to stalo naozaj výrazne. Mal som veľa zozbieraného materiálu, niekoľko stoviek strán, ktoré som usporiadal chronologicky a potom som modeloval príbeh. Tak pracujem aj v strižni a bez tej skúsenosti by kniha určite nevznikla.“

Ako by ste ju charakterizovali v kontexte vašej doterajšej tvorby?

„Je to moja najklasickejšia kniha z hľadiska výstavby i rozprávania. A určite najrealistickejšia, ale myslím si, že to súvisí aj s mojím vekom, že ma čoraz viac zaujímajú reálne fakty. Dávnejšie poviedky boli viac vystavané na fantázii, predošlý experimentálny román Blíženci a protinožci sa už blížil k práci s dokumentárnym materiálom, no rozprávanie tam bolo úplne iné. Vďaka Blížencom som si však obľúbil rozprávanie v prvej osobe, takže Dom hluchého som napísal touto formou.“

Čo vás láka na takomto rozprávaní?

„Je to podobné ako s tými Brežanmi, keď si mesto alebo rozprávača vymyslím, nemusím uvádzať konkrétne postavy alebo veci, ktoré sa udiali presne vtedy a nikdy inokedy. Rozprávanie v prvej osobe ma teda fascinuje tým, že nemusí byť úplne presné. Rozprávačovi zámerne vkladám do úst omyly, jednu vec hodnotí inak tam a inak na inom mieste. Odkrýva minulosť svojho otca tak, že mnohé veci prehliadol, nezapamätal si alebo ich interpretoval nesprávne, s čím má na konci príbehu potom veľký problém.“

Je to teda kniha aj o odkrývaní stôp pamäti či pravdy?

„Áno, a preto som chcel, aby s tým korešpondovala aj jej obálka, aby symbolizovala postupné opadávanie ’niečoho’. Grafický dizajnér Palo Bálik s odlupovaním rôznych vrstiev omietky doviedol moju predstavu do dokonalosti.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  2. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  3. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  9. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  10. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 18 604
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 14 520
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 521
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 8 785
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 343
  6. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 6 539
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 5 016
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 809
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 2 680
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 2 290

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan sa v cieli pýtal: A kto dnes vyhral?

Prvý deň v Alpách nepriniesol žiadne zmeny.

EKONOMIKA

Pozrite si nové vozne, železnice sľubujú modernejšie cestovanie

Vozne nasadia na najvyťaženejšie linky.

Neprehliadnite tiež

Adorujú Putina, spievajú v uniforme. Prečo bude takáto kapela na Slovensku?

V Bratislave sú plagáty v azbuke. Organizátorov koncertu je ťažké vypátrať.

O knihách

Daniel Majling: Človek by dnes musel byť veľmi apatický, aby nebol naštvaný

Väčšina ľudí dnes arsertivitu a osobnosť len predstiera a idú do mnohých zbytočných sporov nie z presvedčenia

O knihách

Amos Oz: Sme v stave infantilizácie ľudstva

V jeho románoch počujete cikády a cítite piesok a soľ. Vnímate osudovosť lásky a zákruty histórie.