Krištúfek o Dome hluchého: Toto je moja najklasickejšia kniha

PETER KRIŠTÚFEK napísal román o tom, ako sa dá pozerať na osud človeka, ktorý prežil niekoľko režimov.

Peter Krištúfek (1973) vydal osem kníh, nakrútil vyše dvadsať autorských dokumentárnych filmov a celovečerné snímky Dlhá krátka noc, Momentky a Viditeľný svet. Za knihy i filmy získal viacero ocenení.(Zdroj: ANDY BEZÁK)

„Dostal som sa do veku, keď ma začala oveľa viac zaujímať rodinná história. Myslím, že sa to stane každému, odrazu si uvedomíte potrebu opýtať sa svojich starých či prastarých rodičov na všelijaké veci, ale oni už nežijú,“ hovorí PETER KRIŠTÚFEK o novom románe Dom hluchého. No jedným dychom zdôrazňuje, že kniha nie je ich rodinnou históriou.

Prečo Dom hluchého?

„Nápad aj názov som nosil v hlave už veľmi dávno. Pôvodne som mal predstavu metaforickej poviedky o tom, že keď človek robí isté veci, prekračujúce morálne hranice, nechce počuť výčitky ani svoje svedomie, a tak postupne prestane počuť a ’ohluchne’. Ale dlho som nevedel, čo s tým, až sa mi to odrazu začalo črtať vďaka spoznaniu príbehu môjho starého otca, stíhacieho vojnového letca, ktorý je v našej rodine stále vnímaný ako hrdina.“

To znie, akoby ním nemal byť?

„Ale je, starý otec Vladimír Kriško bol in memoriam povýšený na plukovníka. Úplne náhodou som však objavil nejaké informácie o tom, že okrem toho vlastní oveľa viac vyznamenaní nemeckých, veľkú kariéru urobil počas slovenského štátu. Spätne sa mi vybavila príhoda z detstva, keď som sa ho pýtal, koľko nemeckých lietadiel zostrelil. Jeho nechuť odpovedať som považoval za skromnosť. Otázka, či mohol povedať malému chlapcovi, že zostrelené lietadlá boli sovietske, presne zapadá do môjho záujmu o to, čo človek v istú dobu môže o sebe prezradiť a čo nie, do predstavy o vzniku účelovej hluchoty.“

Nakoniec sa však zrejme zapojil do Povstania, nie?

„Áno, a to bola ďalšia vec, čo ma zaujala, že počas vojny človek mohol bojovať v podstate na obidvoch stranách alebo ešte na viacerých ďalších, ktoré boli v tej vojne. A začal som veľmi podrobne zbierať fakty o ňom a následne o celom tom období.“

Román sa však neobmedzuje len na obdobie druhej svetovej vojny...

„Nie, to ma len odštartovalo, román prevedie čitateľa dejinami Slovenska od tridsiatych po deväťdesiate roky. Chcel som zistiť, ako sa dá pozerať na osud človeka, ktorý sa narodil v 30. rokoch a prežil niekoľko režimov. Generačne takého niekoho v rodine nemáme, tak som si ho vymyslel. Je to rozprávač príbehu, syn praktického lekára z malého mesta Brežany. Materiál som zbieral od mnohých ľudí, čo tie časy zažili, a potom som ho zasadil do svojho vymysleného príbehu. Zaujímalo ma všetko – od archaického sveta malého mesta cez osudy židovskej komunity až po život v rýchlo rastúcej Bratislave, ŠtB a históriu Slovenskej televízie. Dvadsiate storočie je z tohto hľadiska pre mňa úplne neuveriteľné.“

Brežany sú vymyslené?

„Áno, potreboval som na rozprávanie slobodu. Nechcel som, aby mi vyčítali, že niečo nesedí. Tak som si Brežany vymyslel, sú však zasadené do veľmi presných súvislostí a vystavané z reálnych prvkov z histórie iných miest.“

Takýto dokumentaristický princíp práce je vám ako filmárovi zrejme blízky. Do akej miery ovplyvňujú skúsenosti z filmovej réžie vaše písanie?

„V tejto knihe sa to stalo naozaj výrazne. Mal som veľa zozbieraného materiálu, niekoľko stoviek strán, ktoré som usporiadal chronologicky a potom som modeloval príbeh. Tak pracujem aj v strižni a bez tej skúsenosti by kniha určite nevznikla.“

Ako by ste ju charakterizovali v kontexte vašej doterajšej tvorby?

„Je to moja najklasickejšia kniha z hľadiska výstavby i rozprávania. A určite najrealistickejšia, ale myslím si, že to súvisí aj s mojím vekom, že ma čoraz viac zaujímajú reálne fakty. Dávnejšie poviedky boli viac vystavané na fantázii, predošlý experimentálny román Blíženci a protinožci sa už blížil k práci s dokumentárnym materiálom, no rozprávanie tam bolo úplne iné. Vďaka Blížencom som si však obľúbil rozprávanie v prvej osobe, takže Dom hluchého som napísal touto formou.“

Čo vás láka na takomto rozprávaní?

„Je to podobné ako s tými Brežanmi, keď si mesto alebo rozprávača vymyslím, nemusím uvádzať konkrétne postavy alebo veci, ktoré sa udiali presne vtedy a nikdy inokedy. Rozprávanie v prvej osobe ma teda fascinuje tým, že nemusí byť úplne presné. Rozprávačovi zámerne vkladám do úst omyly, jednu vec hodnotí inak tam a inak na inom mieste. Odkrýva minulosť svojho otca tak, že mnohé veci prehliadol, nezapamätal si alebo ich interpretoval nesprávne, s čím má na konci príbehu potom veľký problém.“

Je to teda kniha aj o odkrývaní stôp pamäti či pravdy?

„Áno, a preto som chcel, aby s tým korešpondovala aj jej obálka, aby symbolizovala postupné opadávanie ’niečoho’. Grafický dizajnér Palo Bálik s odlupovaním rôznych vrstiev omietky doviedol moju predstavu do dokonalosti.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  2. Ako na refinancovanie hypotéky
  3. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  4. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  5. Splnený sen
  6. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  7. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  8. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  9. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman
  10. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný
  1. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  2. Ako na refinancovanie hypotéky
  3. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  4. Splnený sen
  5. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  6. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  7. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  8. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  9. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie
  10. Chceme sa dívať na svet zdravými očami detí
  1. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 10 201
  2. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 6 230
  3. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 2 545
  4. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 2 431
  5. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 407
  6. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 2 177
  7. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 1 860
  8. Koniec štátnym príspevkom pre mladých 1 641
  9. Splnený sen 1 248
  10. Na bratislavskom nábreží vznikla Zóna tolerancie 1 195

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Bývalá opatrovateľka: Bol to prázdny život, nedalo sa to vydržať

Agentúry zneužívajú vodičov aj opatrovateľky, tvrdí bývalá opatrovateľka v Rakúsku Angelika Horňáková.

KOMENTÁRE

Kurz si vyberá kurz

Kurz možno bude tvrdiť, že si vzal od radikálov len toľko, aby nevládli oni.

Neprehliadnite tiež

Belgické rádio a minca medzi polkami zadku. Ako Suchet oživil svojho Poirota

Najťažší deň svojej filmovej kariéry si Suchet odbil pri nakrúcaní posledného dielu – Opona.

Zabil svoju priateľku a dnes je späť. Sudca nechápe, aký hnev rockový spevák vyvolal

Bertrand Cantat si po prepustení z väzenia opäť robí promo. Je to hanba, hovoria osobnosti.

Vyhlasovali najlepšie divadlo. Niektorí účinkujúci nevedeli, komu cenu odovzdávajú

Ceny Dosky vysielala RTVS, vtipy na adresu extrémistov škrípali.

Gary Numan pre SME: Talent je užitočný. Bez šťastia však hit nespravíte

Ikona elektronickej hudby príde na Slovensko predstaviť album o apokalypse.