Krištúfek o Dome hluchého: Toto je moja najklasickejšia kniha

PETER KRIŠTÚFEK napísal román o tom, ako sa dá pozerať na osud človeka, ktorý prežil niekoľko režimov.

Peter Krištúfek (1973) vydal osem kníh, nakrútil vyše dvadsať autorských dokumentárnych filmov a celovečerné snímky Dlhá krátka noc, Momentky a Viditeľný svet. Za knihy i filmy získal viacero ocenení.(Zdroj: ANDY BEZÁK)

„Dostal som sa do veku, keď ma začala oveľa viac zaujímať rodinná história. Myslím, že sa to stane každému, odrazu si uvedomíte potrebu opýtať sa svojich starých či prastarých rodičov na všelijaké veci, ale oni už nežijú,“ hovorí PETER KRIŠTÚFEK o novom románe Dom hluchého. No jedným dychom zdôrazňuje, že kniha nie je ich rodinnou históriou.

Prečo Dom hluchého?

„Nápad aj názov som nosil v hlave už veľmi dávno. Pôvodne som mal predstavu metaforickej poviedky o tom, že keď človek robí isté veci, prekračujúce morálne hranice, nechce počuť výčitky ani svoje svedomie, a tak postupne prestane počuť a ’ohluchne’. Ale dlho som nevedel, čo s tým, až sa mi to odrazu začalo črtať vďaka spoznaniu príbehu môjho starého otca, stíhacieho vojnového letca, ktorý je v našej rodine stále vnímaný ako hrdina.“

To znie, akoby ním nemal byť?

„Ale je, starý otec Vladimír Kriško bol in memoriam povýšený na plukovníka. Úplne náhodou som však objavil nejaké informácie o tom, že okrem toho vlastní oveľa viac vyznamenaní nemeckých, veľkú kariéru urobil počas slovenského štátu. Spätne sa mi vybavila príhoda z detstva, keď som sa ho pýtal, koľko nemeckých lietadiel zostrelil. Jeho nechuť odpovedať som považoval za skromnosť. Otázka, či mohol povedať malému chlapcovi, že zostrelené lietadlá boli sovietske, presne zapadá do môjho záujmu o to, čo človek v istú dobu môže o sebe prezradiť a čo nie, do predstavy o vzniku účelovej hluchoty.“

Nakoniec sa však zrejme zapojil do Povstania, nie?

„Áno, a to bola ďalšia vec, čo ma zaujala, že počas vojny človek mohol bojovať v podstate na obidvoch stranách alebo ešte na viacerých ďalších, ktoré boli v tej vojne. A začal som veľmi podrobne zbierať fakty o ňom a následne o celom tom období.“

Román sa však neobmedzuje len na obdobie druhej svetovej vojny...

„Nie, to ma len odštartovalo, román prevedie čitateľa dejinami Slovenska od tridsiatych po deväťdesiate roky. Chcel som zistiť, ako sa dá pozerať na osud človeka, ktorý sa narodil v 30. rokoch a prežil niekoľko režimov. Generačne takého niekoho v rodine nemáme, tak som si ho vymyslel. Je to rozprávač príbehu, syn praktického lekára z malého mesta Brežany. Materiál som zbieral od mnohých ľudí, čo tie časy zažili, a potom som ho zasadil do svojho vymysleného príbehu. Zaujímalo ma všetko – od archaického sveta malého mesta cez osudy židovskej komunity až po život v rýchlo rastúcej Bratislave, ŠtB a históriu Slovenskej televízie. Dvadsiate storočie je z tohto hľadiska pre mňa úplne neuveriteľné.“

Brežany sú vymyslené?

„Áno, potreboval som na rozprávanie slobodu. Nechcel som, aby mi vyčítali, že niečo nesedí. Tak som si Brežany vymyslel, sú však zasadené do veľmi presných súvislostí a vystavané z reálnych prvkov z histórie iných miest.“

Takýto dokumentaristický princíp práce je vám ako filmárovi zrejme blízky. Do akej miery ovplyvňujú skúsenosti z filmovej réžie vaše písanie?

„V tejto knihe sa to stalo naozaj výrazne. Mal som veľa zozbieraného materiálu, niekoľko stoviek strán, ktoré som usporiadal chronologicky a potom som modeloval príbeh. Tak pracujem aj v strižni a bez tej skúsenosti by kniha určite nevznikla.“

Ako by ste ju charakterizovali v kontexte vašej doterajšej tvorby?

„Je to moja najklasickejšia kniha z hľadiska výstavby i rozprávania. A určite najrealistickejšia, ale myslím si, že to súvisí aj s mojím vekom, že ma čoraz viac zaujímajú reálne fakty. Dávnejšie poviedky boli viac vystavané na fantázii, predošlý experimentálny román Blíženci a protinožci sa už blížil k práci s dokumentárnym materiálom, no rozprávanie tam bolo úplne iné. Vďaka Blížencom som si však obľúbil rozprávanie v prvej osobe, takže Dom hluchého som napísal touto formou.“

Čo vás láka na takomto rozprávaní?

„Je to podobné ako s tými Brežanmi, keď si mesto alebo rozprávača vymyslím, nemusím uvádzať konkrétne postavy alebo veci, ktoré sa udiali presne vtedy a nikdy inokedy. Rozprávanie v prvej osobe ma teda fascinuje tým, že nemusí byť úplne presné. Rozprávačovi zámerne vkladám do úst omyly, jednu vec hodnotí inak tam a inak na inom mieste. Odkrýva minulosť svojho otca tak, že mnohé veci prehliadol, nezapamätal si alebo ich interpretoval nesprávne, s čím má na konci príbehu potom veľký problém.“

Je to teda kniha aj o odkrývaní stôp pamäti či pravdy?

„Áno, a preto som chcel, aby s tým korešpondovala aj jej obálka, aby symbolizovala postupné opadávanie ’niečoho’. Grafický dizajnér Palo Bálik s odlupovaním rôznych vrstiev omietky doviedol moju predstavu do dokonalosti.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 9 657
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 494
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 705
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 395
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 5 993
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 614
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 781
  8. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 094
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 481
  10. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 2 407

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Trump zatiaľ podáva veľké výkony iba na golfovom ihrisku

Trump má po 100 dňoch vlády 44-percentnú popularitu. Sad!

KOMENTÁRE

Z celého sveta: Ako sa karikaturisti smiali z Donalda Trumpa

Karikatúry Trumpa z celého sveta.

PLUS

Najmladší pivovar na Slovensku má rozlohu dvojizbového bytu

Najmenší, ale najdlhšie budovaný.

Neprehliadnite tiež

Nová Cvernovka: Komunity tu majú budúcnosť

Prvého mája sa po prvý raz otvárajú ateliéry bývalej Cvernovky v nových priestoroch.

Sisi bola len manželka. Zato Mária Terézia vzkriesila monarchiu

Narodila sa pred tristo rokmi. Teraz o nej vzniká dvojdielny film v koprodukcii štyroch krajín.

Vychovala sebeckých synov. Obetavá Baba z ľadu teraz zaujala v Amerike

Film so Zuzanou Kronerovou získal cenu za scenár na prestížnom festivale Tribeca.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop