Do kín prišiel dlho očakávaný Hobit: Neočakávaná cesta. Peter Jackson ho sfilmoval najlepšie, ako za daných okolností mohol. Aj keď to znamenalo filmovať Tolkiena naruby.
Láska k deťom a vášeň k jazykovede priviedli profesora J. R. R. Tolkiena k písaniu príbehov. Hobit vyšiel v roku 1937 a jeho úspech autora povzbudil do ďalšej práce na príbehoch Stredozeme.
Hobita nepísal s jasnou predstavou Pána prsteňov, Silmarillionu a ďalších, je len zárodkom toho, do čoho sa dielo rozrástlo.
Novozélandský režisér Peter Jackson prejavil záujem sfilmovať Hobita už v roku 1995 ako prvú časť tolkienovskej trilógie. Komplikácie okolo filmových práv mu však umožňovali nakrúcať len Pána prsteňov.
Remeslo víťazí
Vznikla fenomenálna a prelomová trilógia. Na ňu mal nadviazať Hobit v réžii Guillerma del Tora. Ten sa podieľal na scenári, ale čakať na realizáciu dvojdielnej adaptácie nevydržal. Réžie sa musel ujať Jackson. Oznámil, že filmy budú tri a prepoja sa s Pánom prsteňov.
Z hľadiska biznisu i logiky filmovej ságy to nie je zlý nápad, ale Hobitovi nepomohol. Nielen preto, že trojdielny Pán prsteňov prerozprával tisíc strán kníh, kým Hobit: Neočakávaná cesta spracúva šesť z devätnástich kapitol 200-stranovej knižky. A ak chce uspieť, musí byť silnejší, mohutnejší, veľkolepejší. Monumentálne epické dobrodružstvo pre dospelých, ktorí už poznajú jeho vyvrcholenie!
To však znamená potlačiť ducha predlohy – komornej rozmarnej rozprávky o hobitoch, trpaslíkoch, čarodejníkoch a zlom drakovi.
Väčšinu nápadov i moment prekvapenia a očarenia Stredozemou už Jackson vystrieľal v Pánovi prsteňov, zato peňazí mal dostatok, a tak používa najmä extenzívne prostriedky: ešte viac masiek, ešte viac trikov, módne 3D, vysoké rozlíšenie 2K a novú technológiu dvojnásobného počtu obrázkov za sekundu (čo si u nás nevychutnáme). Je to technicky zaujímavé a remeselne akurátne, no chýba tomu vášeň.
Napokon prichádza úvod
Neočakávaná cesta chce byť úvodom k celej šesťdielnej sérii. Rozbieha sa pomaly a pretože ju Jackson poňal ako vernú ilustráciu „so spevmi a tancami“, kritici vravia o otrockom prepise. Je to však prepis prvého plánu.
Radosť, nevinnosť, múdra naivita románového Hobita sa stráca kdesi pod osudovosťou, tragikou, pochmúrnosťou, pridanými plánmi, motívmi, postavami, pod drahými maskami a digitálnym čarovaním.
V obsadení dominujú herci, ktorých poznáme z Pána prsteňov, pribudli malebne maskovaní trpaslíci a najmä Martin Freeman ako mladší Bilbo. Postavu obdaril zvláštnou zmesou naivity a priam woodyallenovskej nervnosti.
Tak ako hudba pripomína predchádzajúce filmy i monumentálny obraz evokuje trilógiu, je v ňom však viac a dokonalejších efektov. Aj Gloch je akýsi živší.
V 3D je film pôsobivý, ale tretí rozmer preň nie je nevyhnutný. A aj vo verzii 3D znie pôvodný zvuk doplnený slovenskými titulkami, ktoré miešajú terminológiu slovenských prekladov knihy s českým.
Veľa Jacksona, menej Tolkiena
Dramaturgia celej hexalógie v rozpore s marketingom aj očakávaniami divákov prikazuje Neočakávanej ceste nebyť intenzívnejšou ako vyvrcholenie v Pánovi prsteňov.
Je preto obdivuhodné, ako elegantne režisér z pasce vykĺzol. Nakrútil film, na ktorý sa dobre pozerá.
Opäť neprináša Tolkiena, ale Jacksonove predstavy, videnie formované jeho záľubou v poklesnutých žánroch s bizarnou doslovnou vizualizáciou.
Pre Jacksonových fanúšikov je to pochúťka, pre publikum to môže byť lákavé, pre čitateľov menej, pre ctiteľov Tolkienovho diela možno aj odpudivé. No obchodníci dobre vedia, že svet nie je plný znalcov Tolkiena!
J. R. R. Tolkien: Stvoriteľ fantasy
Hobit je základným kameňom ohromného literárneho diela.
Hobit prvý raz vyšiel v septembri 1937. Tolkien hovoril, že knihu pôvodne písal pre vlastné deti a tomu prispôsobil jej štruktúru. Jednotlivé kapitoly sa dajú čítať ako samostatné príbehy viacerých bytostí.
Základný kameň budúceho ohromného diela čiastočne vychádza z príbehu psíka Rovera, ktorý svojmu synovi rozprával o desaťročie skôr.
Ocenila ho kritika aj verejnosť, žiadna takáto kniha dovtedy neexistovala. Hobit sa považuje za základný kameň žánru fantasy.
Vydavateľ si objednal pokračovanie, výsledkom bolo dopracovanie histórie a legiend Stredozeme a monumentálna trilógia a kánon fantasy Pán prsteňov.
Zo samostatného príbehu pôvodne pre deti sa zrazu stal „úvod“ k väčšej, podstatne temnejšej sérii.
Z viet: „V istej podzemnej nore býval jeden hobit. Nebola to žiadna škaredá, špinavá, vlhká diera, plná končekov dážďoviek a páchnuca slizom ani vyschnutá, holá piesčitá jama, kde by sa ani nedalo sadnúť a niečoho sa najesť; bola to hobitia nora, a to znamená komfort,“ sa stali legendy žánru.
Tomáš Prokopčák
