FÓRUM

Malé útržky fatwy nosíme v sebe

Kniha „prekliateho spisovateľa“ je osobným zúčtovaním s povesťou rúhača

KNIHA TÝŽDŇA / VZPOMÍNKY

Kniha „prekliateho spisovateľa“ je osobným zúčtovaním s povesťou rúhača

Salman Rushdie v súvislosti s fatwou vyhlásenou ajatolláhom Chomejním prišiel najmenej k dvom novým menám. Na narýchlo zbúchaných karikatúrach v zástupoch demonštrantov sa zmenil na Satana, obesenca s červeným jazykom. Ďalšie meno – Joseph Anton - si vybral sám. Ide o krstné mená jeho obľúbených autorov Conrada a Čechova.

Rushdieho kniha Vzpomínky (Paseka 2012) je jeho osobným zúčtovaním s povesťou rúhača a nedobrovoľne pridelenou identitou toho, ktorý sa musí skrývať.

„Prekliaty spisovateľ“ napísal beletrizované spomienky úctyhodného rozsahu. Píše o sebe v tretej osobe, ale nie vždy sa mu darí udržať rozprávačskú neutralitu. Venuje sa predsa vlastnému životu.

Po rozsudku vyhlásenom iránskym duchovným sa stal väzňom na slobode. Rozprávanie o detailoch života v utajení je najzaujímavejšou časťou jeho spomienok. O väzňov, rukojemníkov a inak trpiacich nie je núdza, ale Rushdieho údel bol napriek všetkému anonymnému utrpeniu sveta skutočne krutý.

Súčasťou tohto trestu bolo nevysloviteľné zdesenie nad dôvodmi fatwy, nejasná vízia ukončenia trestu (nemal byť ukončený výlučne jeho popravou?) a absurdity života v utajení. Príslušníci tajných služieb sa stali stabilnou súčasťou jeho domácnosti a ich milostné pletky poznal lepšie ako osudy svojich knižných postáv.

Príbeh je právom človeka

Tu je Rushdieho spomínanie najcitlivejšie. Jeho ambíciou nebolo bojovať proti svetovým náboženstvám. Iba sa cítil byť obdarovaným schopnosťou rozprávať príbehy. „Príbeh je právom človeka, s týmto právom sa narodil a nikto ho o toto právo nemôže pripraviť.“ Talentovaný rozprávač sa zrazu stal prekliatym provokatérom, ktorý si za všetko môže sám. Fantázia obsiahnutá v Satanských veršoch zdegenerovala na malomocenstvo. Preto ho letecké spoločnosti odmietali prepravovať do cudziny, lebo cestujúcim sa v očiach objavila hrôza z blízkej smrti.

Britská verejnosť nemala záujem o hrdinu. Veľmi rýchlo prevládli výčitky za náklady súvisiace s ochranou ohrozeného spisovateľa. Málokto prejavil záujem akceptovať (alebo aspoň registrovať) to, čím žil Salman Rushdie: úctu k zázraku nepokojnej duše a intelektu, odvahu k polemike, analýze a pokroku, oslobodenie filozofie z okovov teológie, odpor voči slepej viere, podriadeniu, rezignácii a stagnácii.

Údel prozaika postihnutého fatwou začal pomerne rýchlo unavovať (a ohrozovať) hlavne tých vplyvných. Politici a diplomati mali vždy v rezerve obchodné záujmy v Iráne, blížiace sa voľby alebo bližšie neidentifikovateľné prekážky v hlasnejšej podpore slobody umeleckého prejavu. Rushdie je opakovane dojatý nezištným priateľstvom a solidaritou ostatných – vydavateľov a kníhkupcov, spisovateľských kolegov, syna a svojich partneriek. V súvislosti s nimi sa Rushdie (napriek nie veľmi pozitívnemu mediálnemu obrazu) mení na vďačného muža, nechýba mu láskavý humor a schopnosť priznať vlastné zlyhania.

Všetci si tu nájdu svoju tému

Pasáže o diplomatických aktivitách v prospech odvolania fatwy sa menia na (odpusťte!) zábavné čítanie o zbabelosti a pokrytectve politických lídrov. Umelcova vášeň pre slobodu snívať pravidelne naráža na thatcherovský cynizmus, Blairovu neprístupnosť či prílišnú zbrklosť Clintonových kruhov. Epizóda s komplikáciami okolo stretnutia Rushdieho s Václavom Havlom je pre zmenu rozkošná.

Viac ako päťsto strán týchto pamätí napriek samoľúbosti autora (tú mu recenzenti nezabúdajú vytknúť) sa koncentruje v jeho zásadnom rozhodnutí: „Nie som tým najstatočnejším človekom na svete. Vydobyjem si späť svoje dobré meno tak, ako som, nahý, bez úskokov a taktizovania a svojím písaním sa znovu pokúsim kúzliť tak ako v minulosti. Jedine tak sa dočkám skutočnej spásy.“

Josepha Antona pochopia všetci, ktorí sú vnútorne ranení obviňovaním z akýchkoľvek zrád, sú vylučovaní zo spoločenstiev všetkého druhu, stigmatizovaní vymyslenou vinou alebo ohováraní hlupákmi, ktorí nevedia odlíšiť umenie od politiky či náboženskú obmedzenosť od intímnej viery.

Žiadny strach – aj všetci ostatní tu nájdu „svoju“ tému. Vyrovnávanie sa s fatwou ukazuje plachosť, ktorá ochromuje slobodnú spoločnosť v konfrontácii s fanatizmom. Ideály slobody slova hasnú rovnako rýchlo ako mnohé iné pri pocite blízkeho rizika. Sedieť v jednom lietadle spolu s Rushdiem je iná skúška slobodomyseľnosti ako len virtuálne zatlieskať mediálnym vyhláseniam proti fundamentalizmu.

Vieme vyhrávať iba v súbojoch, ktoré si sami vymyslíme. V takých konfliktoch sa hrdinsky predvádzame. Nie je nám po chuti vidieť hodenú rukavicu, vtedy je pravdepodobnosť krvi v ringu dramaticky vyššia. Malé útržky fatwy nosíme v sebe.

Ďalšie knihy

Hanba

Paseka, 2004

Rushdieho trpkú 'modernú rozprávku' inšpirovanú modernými dejinami Pakistanu môžeme čítať ako čistú fikciu, politický pamflet, legendu i skutočnosť. Autor vyniká brilantnou fabulačnou schopnosťou a jazykovým majstrovstvom.

Čarodejnica z Florencie

Slovart, 2010

Mladý európsky cestovateľ prichádza na dvor cisára Akbara, aby vyrozprával príbeh, ktorý uchváti celé cisárske hlavné mesto. Cudzinec tvrdí, že je synom stratenej princeznej Kary Köz, ktorú najprv zajme uzbecký bojovník, potom perzský šach a napokon sa stane milenkou istého Argaliu, florentského žoldniera a veliteľa vojsk osmanského sultána. Keď sa Argalia vráti so svojou mogulskou princeznou domov, očarí ňou celé mesto a začínajú sa veľké problémy.

Deti polnoci

Slovart, 2011

Rushdie rozvíja príbeh s prvkami magického realizmu: súkromné dejiny troch generácií jednej rodiny, ktorých životy sa prelínajú s modernými dejinami Indie od roku 1910 až do roku 1976. Rozprávačom je Salím Sináí, ktorý sa rovnako ako tisíc ďalších detí narodil 15. augusta 1947, keď India spoločne s Pakistanom získala nezávislosť. Tisíc a jedno dieťa – a každé z nich je nadané nadprirodzeným darom a všetky spája Salímova schopnosť telepatie. Čím bližšie k polnoci, tým väčšie nadanie dieťa má.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  3. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  4. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  6. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  9. Top First moment dovolenky na leto 2018
  10. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 22 839
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 7 514
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 4 109
  4. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 3 570
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 365
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 493
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 404
  8. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 1 395
  9. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 353
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 1 008

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Piekol macesy a mal baňu. Jeho slovenská továreň prežila dodnes

Maces kupujú hlavne ľudia s problémami s trávením.

KOMENTÁRE

Rok 1997: Zmrznutý Leo desil viac než elektrikár Mečiar

Moc stále držal v rukách Mečiar a z rodinných osláv sa stávali mory.

ŠPORT

Kuzminová skončila druhá v stíhacích pretekoch

Napriek štyrom chybám v streľbe prišla len o jedno miesto.

Neprehliadnite tiež

Anna Kendrick: Som rada, že som nemala záložný plán

Americká herečka sa v detstve často cítila inou a neviditeľnou. Dojem, že niekam nepatrí, má i dnes.

Vo veku 82 rokov zomrel dlhoročný sólista opery SND Pavol Mauréry

Na doskách slovenskej prvej opernej scény ako sólista 21 rokov - od roku 1978 až do roku 1999.

Horehronské spevy majú zápis v UNESCO. Čo pre to muselo Slovensko urobiť?

Vo svetovom kultúrnom dedičstve nemáme veľa zápisov. Na vine môže byť zložitý proces schválenia.

Môže byť z toho ešte aj Oscar. Herečka zo Slovenska stúpa ďalej

Film s Alexandrou Borbély zaujal americkú akadémiu.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Podarilo sa nemožné, nový film zachránil Hviezdne vojny

Nové Hviezdne vojny sa môžu stať filmom roka.