Quentin Tarantino nepôjde z úcty k obetiam na premiéru svojho filmu po červenom koberci. Ale zodpovednosť za násilie vo svete odmieta.
Ísť do kina na Quentina Tarantina znamená stať sa na dve hodiny tajným spolupáchateľom, prežívať vzrušenie a cítiť vinu za vlastný smiech. Pretože pri scénach, kde niekto práve zomrel brutálnou smrťou, sa smiať nepatrí.
Ak sa Tarantinovi podarí dostať človeka do takej pasce filmovej hry a zábavy, už ani nemôže mať väčšie želanie.
„Ja som dirigent, vaše emócie sú hudobné nástroje. Ja určím, kedy sa budete smiať, ja určím, kedy budete zhrození. A cítim sa skvelo, ak niekto iný presne takto narába v kine so mnou,“ povedal raz pre denník The Daily Telegraph.
Dnes mal mať v Los Angeles premiéru jeho nový film Divoký Django z obdobia otrokárstva. Zo samotnej informácie, že Tarantino ho nakrútil vo westernovom žánri, muselo byť zrejmé, že to nebude vážna úvaha o neslobode, zneužívaní práva a beztrestnom ovládaní jednotlivca.
Isto to bude aj komédia a tak po streľbe na základnej škole v štáte Connecticute spoločnosť The Weinstein Company zvážila, že teraz nie je práve správny čas na podobnú filmovú zábavu.
Film sa premietne, ale bez červeného koberca. „Krajina smúti a my sme myšlienkami s tými, ktorých tragédia zasiahla,“ povedali producenti.
Bonnie & Clyde je nuda
„Ak nejakého chlapíka strelia do brucha a krváca ako prasa, tak potom to chcem tak aj vidieť. Nechcem sa pozerať, ako ho bolí brucho, na ktorom je malá škvrnka krvi,“ hovorí Tarantino.
Celú jeho filmografiu tvorí štylizujúce zobrazenie násilia, experimenty so starými a novými formami. Vo filme Kill Bill napríklad strieka krv rovnako ako v tradičnom japonskom divadle.
Tragédia v Connecticute však odklonila teoretickú debatu od toho, ako film dokáže reflektovať a interpretovať násilie. Po nej sa na film znovu pozerá ako na čosi, čo samo násilie spôsobuje.
V amerických novinách sa hovorí o tom, že explicitnosť filmového násilia starne tak rýchlo ako aktuálnosť včerajšieho spravodajstva, že Bonnie & Clyde je už nudou aj pre deti.
Titulnú postavu z Divokého Djanga dostal Jamie Foxx. Zahral teda toho pozitívnejšieho hrdinu, čo sa snaží vyslobodiť manželku z otroctva. Požiadavke presunúť premiérové oslavy sa nečudoval. „Nemôžeme sa tváriť, že násilie vo filmoch nemá na ľudí žiadny vplyv. Pretože má,“ cituje ho BBC.
Christoph Waltz tiež nehrá u Tarantina toho najhoršieho (tú postavu zrejme dostal Leonardo DiCaprio), ale už len v samotnej upútavke si štyrikrát vystrelí. On zodpovednosť filmárov vidí miernejšie.
„Médiá majú väčšiu zodpovednosť. Django je síce násilný film, ale nie je to také násilie, ktoré by inšpirovalo.“
Toto je len western
Film už má päť nominácií na Zlatý glóbus a predpokladá sa tiež, že podobne dopadne aj na Oscaroch. Ak teda udalosti v Connecticute neovplyvnia januárové hlasovanie americkej akadémie.
Quentin Tarantino je už teraz z toho trochu unavený. „Všetci predsa vieme, že vo svete je veľa násilia. Haňte výrobcov hier, mne dajte pokoj. Ja som len nakrútil western.“
V severoamerických kinách bude Divoký Django od Vianoc. K nám príde v januári, keď mu nebudú konkurovať rozprávkové filmy Hobit a Pí a jeho život.
