Spoločnosť vraj potrebuje pochopiteľný a zdôvodniteľný príbeh. Ang Lee zaprotestoval a sfilmoval nejednoznačnú knihu Plavba s tigrom.
Otec Piscina Patela povedal, že byť riaditeľom zoo už nemá v Indii budúcnosť a navrhol, aby sa celá rodina aj so zvieratami presťahovala do Kanady. Na ceste ich však postihlo nešťastie, loď stroskotala, a Piscine bol jediný, kto mal čas potope uniknúť.
„Prepáč, mami, prepáč, ocko, prepáč, braček,“ povedal, premknutý zvláštnou, obrovskou silou, skočil na záchranný čln a šiel ďalej žiť.
Piscine, prezývaný Pí, je šestnásťročným chlapcom z knižky Yanna Martela Pí a jeho život a oddnes už aj hrdinom rovnomenného filmu, ktorý v 3D nakrútil Ang Lee.
V Hollywoode už mali záujem sfilmovať Martela viacerí, ale hovorilo sa, že s takou filozofickou literatúrou to pôjde ťažko. Skeptici neverili, že vysoký rozpočet môže ladiť s rozprávkovou nehou a keď prišla móda 3D, prevládal názor, že taká technológia sa hodí len na akčné filmy, nie intímne príbehy.
Lenže medzi filmármi sú aj takí režiséri, čo sa možno nebudú nahlas hádať, len odídu do svojej dielne a tam, po rokoch experimentovania a hľadania, nájdu riešenie.
Ang Lee s odvahou prijal krehký príbeh o hľadaní boha a testovaní viery.
K poznaniu vraj vedie iba veda
Spoliehaj sa na rozum a buď ostražitý pred náboženstvom. Nedaj sa opantať krásnymi svetielkami, hovoril Piscinovi otec. Lebo k poznaniu sa vraj dá prísť len vďaka vede. Aj Pí napríklad vedel na stovky desatinných miest určiť hodnotu svojho mena, ale aby sa spoznal zvnútra, na to potreboval čosi iné.
Príležitosť dostal, keď sa ocitol ako stroskotanec v Tichom oceáne v spoločnosti tigra, ktorý ho chcel zožrať.
Naozaj to nie je veľmi rozmanitá akcia, ale Ang Lee našiel napätie a zlomové body aj na pokojnej hladine. Ľudské oko si na trojrozmerný obraz v kine rýchlo zvykne, považuje ho za úplne prirodzený a tak si možno ani nevšimne, ako plynulo prechádza spod hladiny nad hladinu, a zase naopak.
Piscinov čln Lee položil či skôr zavesil kdesi do nedefinovateľného, nekonečného priestoru. Iba neviditeľná hranica vody oddeľuje život od záhuby, tajomstvo od všednosti, poznané od nepoznaného. Pí si tam môže i musí nanovo definovať svet aj seba samého. Nevyrušujú ho civilizácie, žiadne teórie ani logické zdôvodnenia.
Stretáva sa s niečím neznámym, rovnako neviditeľným, ako boli bohovia, ktorých si v detstve vybájil pri čítaní o hinduizme, islame a kresťanstve – len teraz je to oveľa prítomnejšie a pôsobivejšie.
Na vyjadrenie nevyjadriteľného použil Lee trojrozmernú počítačovú animáciu, nesmierne realistickú a živú. Takže hoci Pí nepozná pôvod priaznivých a nepriaznivých síl, aspoň vidí a cíti, že spolu vytvárajú čosi nádherné.
Udržané tajomstvo
Keď Pí trochu zostarol, aj on si všimol, že spoločnosť potrebuje nejaký pochopiteľný, vysvetliteľný a zdôvodniteľný príbeh, ak už teda má niekoho počúvať. Ale keďže je vo svete stále veľa vecí, ktoré vysvetliť nejde, majú rozprávači – stroskotanci, spisovatelia či filmári – možnosť porozprávať čokoľvek chcú. Ak tomu aspoň oni veria.
Vo filme Pí a jeho život vystupuje aj Piscine, ktorý už má rodinu a normálne, perspektívne zamestnanie. Jeho spomínanie na dobrodružstvo z Tichého oceána uvádza aj ukončuje magický príbeh, a tým ho trochu dopovedá a upresňuje. Možno by tam nemuselo byť a všetko by bolo ešte lákavejšie a dráždivejšie.
Z knihy Yanna Martela nie je jasné, či sa Pí plavil aj s nejakými inými stroskotancami, či tam bol s ním tiger, ktorý sa zo záhadného dôvodu volal Richard Parker, alebo či ho v boji o prežitie poháňal len vlastný strach.
Ang Lee udržal tajomstvo, len zauvažoval, čo asi Piscinovi pri tom pomohlo. Ak takto prežil dvesto dvadsaťsedem dní a nezbláznil sa, človeku sa chce veriť, že tam nebol sám.
